Blíži sa lyžiarsky a ja zas nemôžem nikam, lebo sa v noci počurávam. Už mám z toho môjho života a z toho pocikávania také nervy, že rozmýšľam, že tam pôjdem. Nech každý zistí aký mám problém, vydržím posmech a potom už budem mať pokoj. Viem, že som nemožná, keď sa mi to doteraz stáva, ale ja to aj prežívam asi až príliš. Veď nie som jediná, komu sa to stáva a sú ľudia čo s tým dokážu žiť. Pred časom mi mama dala čítať, čo tu píše jedna holka. Bývala na intráku a potom robila letušku a ja nedokážem ísť ani na obyčajný dvojdňový výlet so školou, ani na dovolenku, ani na prázdniny, fakt nikam. Musím sa to naučiť zvládať, veď aj ja chcem ďalej študovať a dochádzať nebudem môcť. Blednem už pri pomyslení, že ak chcem na výšku, tak budem musieť byť na internáte. Myslíte, že je hlúposť čo chcem urobiť, alebo to urobiť, nech to každý vie, nech ma berú aj s tým a nech mám už konečne pokoj? Možno by ma to oslobodilo, ale zas sa toho tak strašne bojím, až sa klepem, keď na to pomyslím a neviem ako to zvládnem. Vysmievali by ste sa skoro šestnásťročnej, keby sa v noci pocikávala? Opovrhovali by ste ňou? Hnusilo by sa vám, kebyže ste s ňou v izbe? Učiteľke by ste to povedali už predom? Poraďte, lebo už nemám veľa času na rozhodovanie. Že mám ísť s plienkami mi neraďte, lebo tie aj tak furt pretečú. Budík mi tiež nepomáha, takže keď pôjdem, musím byť vyrovnaná s tým, že sa to prevalí a bude to vedieť každý. Rady typu lieč sa, sú tiež zbytočné, lebo robím čo môžem, skúšam všetko, aj lieky beriem. Berte to tak, že som nemožná a skúste poradiť nemožnej.
Chorobu nezmením, no chcem žiť inak a preto skúste poradiť.
Modra vlocka: Práveže vôbec nie som odvážna. Dúfala som, že dnes sa porozprávam s učiteľkou, no nemala som na to dostatok odvahy. Mám ešte týždeň čas, ale sama neviem či to dokážem, no rada by som, lebo musím s tým žiť a asi by sa mi uľavilo, keby som sa naučila za to menej hanbiť .
Lollka: Je mi trápne, že sa takto odlišujem a bojím sa posmechu, no stále dúfam, že je pravda, že každé čudo tri dni trvá, alebo ako sa to hovorí a potom ma už budú brať takú, aká som, čiže aj s tým.
Krasolienka- to je tak ked niekto robí prácu pre peniaze. Len pre peniaze niekde v Nemecku či Rakúsku. Podla prispevkov je DIVERGENCIA velmi nahnevana na muzov a velmi nestastna a tu sa pride " vyhnevať "
DIVERGENCIA ak ty si sestricka, ja zjem konsky kar. Mas otrasne vyjadrovanie, ty nemas vsetkych pat pokope
Ja by som sa takej ako ty urcite nevysmievala ale dobre viem, ake zle a zakerne dokazu byt deti a dospievajuci na niekoho, kto sa nejakym sposobom odlisuje. Zacnu ho sikanovat a teba mozu psychicky uplne znicit a zdeptat. Ten problem s pocikavanim ak pretrvava aj do tinedzerskeho veku sa casto zvykne v dospelosti vytratit takze stale mas sancu ze sa toho raz zbavis. Ja by som na ten lyziarsky v tvojom pripadd nesla prip. ak isla, tak aby o tom vedela ucitelka a prip. to mozes povedat par kamoskam ktorym fakt ze doverujes a vies ze ta nezradia ale pred ostatnymi by som sa to snazila rozhodne ututlat. Drzim palce.
Nemozna15: ak by si si otvorila kategóriu Psychické / Osobné problémy, je tam plno príspevkov ľudí o tom, ako im psychológovia/psychiatri (ne)pomohli...bohužiaľ neuplatňujú správny prístup k pomoci ľuďom a tak možno Ti psychologické vyšetrenia vyšli OK, ale skutočný problém im unikal (problém nie je v hlave, v hlave sa naše emócie nerodia).
Ahoj odvážne dievčatko
Viem, že sa snažíš prekonať samú seba a absolvovať ten výlet hoci aj šokovou terapiou. Ale aj podľa mňa je rozhovor s učiteľkou dobrý začiatok a myslím si, že učiteľka určite nebude reagovať tak ako divergencia. Toho sa nemusíš báť.
Obávaš sa veľmi takéhoto rozhovoru?
Keby som tým netrpela, tiež všetkým takým radím, choďte za učiteľkou. Ale prežívam to, preto viem, že ľahko sa povie, avšak ťažko urobí. Čo keď učiteľa mi povie napr. to, čo DIVERGENCIA? Pritom DIVERGENCIA, by to mala najviac chápať, keď je zdravotná sestra. Bojím sa, že som ozaj naivná, keď čakám od učiteľov a spolužiakov, že to aspoň trochu pochopia. Ešte včera som bola plná guráže, dnes už nie som. No viem, že sú ľudia čo s tým vedia bez hanby fungovať a chcela by som sa to naučiť. Sama neviem či na ten lyžiarsky pôjdem, či to dokážem.
Divergencia, si trapna, ale tvoje povolanie zdravotnej sestry plne korensponduje s tvojim spravanim. O zdravotnom personale v slovenskom zdravotnictve mam svoju mienku a ty si tu mienku plne potvrdila. Hlupa, drza a ignorantska......to su nase zdravotne sestry.-(((
DebilZbytocny: Snáď to budem môcť riešiť nejakým takým internátom, alebo privátom, no bohužiaľ otca už nemám, takže bude to ťažké. Dík za tvoje slová, človek sa hneď lepšie cíti, keď vie, že aj cudzí človek s ním súciti.
Modra vlocka: Tebe tiež veľmi ďakujem za prianie. Taká reakcia dodá silu bojovať a nevzdávať sa. Možno aj ten lyžiarsky nakoniec zvládnem.
Tomas12345: To čo píšeš je logické a ďakujem za radu, no už od detstva chodím pred spaním 2x sa vycikať a aj tak mám málokedy suchú noc. U enuretikov je to vraj bežné, preto užívam hormón, no ani ten mi nepomáha.
DlVERGENCIA: Chcela si si rypnúť, tak si si rýpla. No čo, musím si zvykať. Neboj, nikto nebude spať po mne na pošťatom matraci. To, že nepoužívam plienky, neznamená, že čúram do matraca.
Adriana O: Dik, že si to vysvetlila za mňa, lebo je to presne tak.
Jana Lukacova: Neviem či je to hlavou, lebo absolvovala som psychologické vyšetrenia ako dieťa a potom aj ako tínedžerka a vraj som vyrovnaná osobnosť, vraj aj s problémami sa viem vysporiadať a niet u mňa čo riešiť. Pocikávanie ma veľmi trápi, ale to by asi každého. Lekári mi povedali, že s enurézou to tak chodí, že zvykne pretrvať aj do dospelosti a nik nevie príčinu. Je milé, že ma nevnímaš ako nemožnú, a že si mi ponúkla pomoc. Ďakujem Ti.
ja si myslím, že keby o probleme informovala učitelku...
nevieme aké su kapacity ubytovne kde budu, možno by jej dali samej izbu,.. vždy je riešenie..
