Ahojte...
Neviem ani s cim poriadne zacat (moj vobec prvy prispevok takehoto typu) . Ako tak rozmyslam ani poriadne sam neviem ako som sa dostal do takeho stavu, ktoremu momentalne celim. Pred par rokmi mi to prislo az smiesne a absolutne nepochopitelne, co je depresia, preco ju ludia maju, preco maju samovrazedne myslienky atd.. avsak myslim, ze uz to viem... Dlho som rozmyslal v com to prameni a myslim, ze som aj na zdroj mojho sucasneho psychickeho stavu prisiel. Ano ja viem zatial ziadne konkretnosti. Tak zacnem asi tym, ze som mlady clovek (26 r) s vysokou skolou, perspektivnou pracou v IT odbore, plat slusny. V praci sme dost mlady kolektiv, casto vyjdeme po praci na to nejake "pivko" , kina , futbalek atd... Takze ak by som to mal zhrnut, nevyhybam sa spolocnosti. Myslim,ze moj problem spociva v hladani zivotneho partnera. Mam obrovsky problem, co i len oslovit nejaku zenu a uz vobec si neviem predstavit spolocnu konverzaciu. Ano uvedomujem si, ze nie som top model, len klasicky chalan, ale kolko "skaredsich chalanov" som videl s neskutocnymi kraskami. Chyba mi ta zdrava drza smelost a odvaha. Dlho som s tym uspesne bojoval a vzdoroval tomuto osobnemu problemu, lenze roky idu hore a mam realny strach, ze ostanem sam. Toto vsetko prerastlo az do depresie a samovrazednym myslienkam. Stratil som zivotny ciel a naopak ziskal silny pocit neschopnosti a hanby, depresie, problem so zaspavanim, unava v praci. Ako keby som zil v nejakom bludnom kruhu, z ktoreho nemozem vyjst. Rozmyslal som na odbornou pomocou, ale ani sam neviem, kto taketo problemy riesi, psycholog/psychiater ? A ak som nad odbornou pomocou rozmyslal, tak stale som sa od toho prehovoril, ze tam jednoducho nemozem ist, co som blazon ? Proste hanba u mna vzdy vitazi. Vlastne ani neviem, preco to tu pisem, citil som proste, ze to uz musim niekomu povedat alebo dat na "papier"
