Začal by som s tym, den čo čo den pocitijem depresie stale rozmyslam nad všetkym čo sa mi na mojom živote nepači v ničom nevidim pozitivum mojim spravanim som stratil ženu, dieta ,pracu proste všetko čo som mal nakoniec stratim aj domov a potom už celkom možem dať zbohom tomuto svetu. Viem, že to je všetko len vo mne,že si za všetko možem sam a prave preto mi to neda spavat neodvažim sa ist niekde do spoločnosti aby som sa citil zahambene a verim,že ma za moje chyby ludia odsudzuju som slabšej povahy rad pomožem druhym ale sam sabe nedokažem....hambim sa za seba ci za svoje telo alebo myslenie ake mam. Nedokažem komunikovat pozitivne už ani neviem kedy som sa naposledy z niečoho tešil....
Samovražda, depresie...
Tamtamm
TibusBenedicto
Ja som nikdy nemal ten pocit že mám priateľa nakoľko si musím priznať že so homosexuálne doslova fanatický.Milovať ľudí a chcieť im dobre to je GRO môjho poslania na zemi.Mne by nevadilo kebyže mám aj mám aj priateľa z basy.Len nech ukojí moje sexuálne chute a radovánky.Mne nevadí či by bol podnikateľ cigán arab terorista vrah alebo
tyran.Mňa vzrušuje predstava že ma homosexuálny partner bičuje po zadku a chrbte a práve takéto typy ma neskutočne vzrušujú.Skúšal som nejaké finty na chlapov po dedine ale nič.....nikdy som neuspel.Posielal som milostné listy do schránok chlapcom po dedine a zase nič....Skúšal som predávať huby cez facebok a nájsť si homosexuálneho partnera a zase nič.Facebok je to pravé miesto ,človek' nikdy nevie na aké krásne chlapčenské riťky naďabí....Potom som nadával chlapom po dedine do vrahov-nechceli ma vyplatiť.Ďalšieho som skúšal pobozkať za kulturákom v parku...dopadlo to zle prefackal ma.Potom som skúšal obchytkávať ďalšieho nevyšlo to....tak aj tomu som vynadal do sadistov satanov a vrahov že keď mi nepodrží že pôjde do pekla...ale zase nič....nechcel ma??nie som atraktívny???alebo vzdelaný???alebo zlý??BOH vie...potom som si povedal serem na homosexualitu.No tak som sa priplichtil ku skupinke dôchodcov že budem s nimi chodiť na čurbesy s palicou a ruksakom.Zatiaľ mi to ide dúfam že tam zapadnem sme vekovo približne rovnako starý tak mi držte palce
Bnb
Chápem ťa, depresie mám veľmi často a pred pár dňami som o samovražde rozmýšľala, už aj predtým som mala také myšlienky ale teraz som to brala už vážne. Spomenula som si na pár ľudí a predstavila si akoby to znášali. A rozplakala som sa. Žijem teraz aspoň kvôli týmto pár ľuďom.
Každý má v živote ťažké situácie, tým sa nikto nevyhne. Treba to brať tak, že táto skúsenosť ťa len posilní. Môžeš si nájsť v budúcnosti inú partnerku, ktorá ti bude vyhovovať. Vzťah s dieťaťom nemusí byť navždy stratený. Koľkokrát sa rodičia s deťmi udobria až oveľa neskôr ale majú potom výborný vzťah.
Odporúčam ti navštíviť psychológa.
Benedick50
Tomas12345 ku ktorému ty patríš?
Benedick50
Ja by som vyskúšal sexuológov.
Hudas
Tak ja nie som na tom o nic lepsie :( nevidim vobec zmysel mojho zivota... Moj zivot je len jedno velke trapenie.. Skusal som uz aj knazov, psychologov a nepomohli mi :(
Tamtamm: mrzí ma v akej situácii sa nachádzate...kľúčové pre Vás však je čo vlastne chcete?..chcete žiť ďalej utápajúc sa v sebaľútosti alebo sa rozhodnete pre zmenu? Tá určite nebude ľahká, ale nie je nemožná. Budete musieť "začať na sebe makať", čo skôr či neskôr však svoje ovocie prinesie. Rozhodnúť sa musíte sám...
