Uz ste sa z psych.problemov dostali bez liekov?

Ja, ale myslim, ze to nikdy neprejde uplne. Pol roka som bola mimo, schudla som na kost. Panicke ataky na dennom poriadku. U mna zafungovalo toto: pravidelny rezim, jedla som o 9-12-15-18. Rano banan + dve kocky horkej cokolady, na obed zeleninova polievka, olovrant bezlepkovy chlieb so sunkou a zeleninou, vecer polievka. Nic ine som do seba nevedela dostat. Vyhodila som cigarety, alkohol, vsetko co sposobuje najhorsie alergie - lepok, laktoza atd. lebo som mavala strasne problemy so zaludkom, krce a hnacky. Dalej - ziadne lieky! Mala som Xanax ako barlicku u seba vzdy v kabelke, dodnes som ho neuzila a to je odvtedy takmer 10 rokov. Za tych 10 rokov sa mi ataky vratili iba raz a trvalo to asi tri mesiace. Nebolo to take silne ako predtym, takze som to v pohode zvladla. Namiesto liekov - medovka, lubovnik bodkovany, konske davky magnezia a vitaminov B, ked som citila, ze to na mna ide, hned som sa trepala von na vzduch, teplo mi robilo zle, vzdy som si namocila ruky do ladovej vody, vyzliekla som sa tak, aby som sa triasla od zimy. A HLAVNE podpora blizkej osoby, kohokolvek, staci ked to bude online cez net. Dnes sa mi stavy vracaju iba ked som v uzatvorenom priestore, alebo sama v dave ludi aj to iba vynimocne. Drzim palce. Je to boj na cely zivot.

Mala som psychicky problem a nebola by som sa z neho nikdy v zivote dostala s pomocou liekov, prave naopak, lieky mi len nicili telesne zdravie, ako len mohli, ked som ich kratky cas (par tyzdnov) skusala brat. Diagnostikovana mi bola psychoza (to je, ked niekomu sibne a rozprava z cesty). Pred psychozou som sa psychicky citila velmi dobre, bola som stastna a mala som dobre platenu pracu, slusne som si setrila peniaze, bolo mi super, v sukromi vsetko v najlepsom poriadku, ale pred psychozou som dlhe mesiace, asi tak 10 az 12 mesiacov pocitovala nasledovne priznaky - problemy telesneho charakteru: chronicka unava, tocenie hlavy, pocity na odpadnutie, vytok z konecnika, hlien v stolici, bolesti brucha a plynatost, nedostatok vzduchu v plucach a rapidne klesanie kondicie, rapidne sa zhorsujuca pamät a absolutna neschopnost mojho mozgu zapamätat si novo prijate informacie, svrbenie pokozky na celom tele. Niektore z tych priznakov pripominali alergiu, ale ani v case brania antihistaminik (liek na alergiu) nedoslo k zlepseniu. Zaujimave bolo, ze mavala som v zivote obdobia, kedy sa tahali so mnou tieto problemy a ked sa tahali, tahali sa bud vsetky, alebo ani jeden. Psychicky som velmi silny clovek a ked mam problem, tak nikdy neplacem, ale namiesto plakania rozmyslam, ako problem vyriesit a vyriesim ho. No a ked sa tieto problemy telesneho charakteru tahali so mnou asi rok, tak potom nastalo nieco take, ze jedneho dna som zacala mat strasne sucho v ustach, vysusena oci a oci ma palili, vysusene pery a pery ma palili a hlava sa mi tocila ovela viac ako kedykolvek predtym, az som si myslela, ze odpadnem a citila som sa uplne fyzicky otravena, zamorena toxinmi, par dni, asi dva, tri dni som vobec nespala (akasi zahadna niekolko dnova nespavost, hoci inokedy som vzdy spavala dobre a nespavostou ako takou som nikdy netrpela) zacala som mat psychicky chore myslienky, ako keby mi uz uplne sibalo a isla som s tym na psychiatriu, kde ma napchavali liekmi, vraj je to psychoza, slubovali hory-doly, ze najneskor do dvoch rokov dojde k definitivnemu ukonceniu psychiatrickej liecby, ale akosi k tomu ukonceniu nevedelo dojst ani po osmich rokoch. Z roznych zdrojov z internetu som sa dozvedela, ze psychoza moze byt aj intoxikacna (hned mi bolo jasne, ze to sedi na mna), ale vsade sa v suvislosti s intoxikacnymi psychozami spominali iba akutne intoxikacie latkami ako cigy, teda marihuana, alkohol a drogy a nikde sa nespominali priciny takychto chronickych intoxikacii ako som mala ja. Doslova som bola osem, skoro devät rokov zahrabana v roznych odbornych knihach a v internetovych clankoch a prd mi to vsetko pomohlo, lebo nikde sa nepisalo o tom, o com som sa potrebovala dozvediet ja. Mala som pocit, ako keby z casu na cas, viac-menej v nepravidelnych casovych obdobiach, vstupoval do mojho tela akysi zdroj, ktory sa u mna na dlhe mesiace usadi a produkuje toxiny a ja som nevedela, co tym zdrojom je. Psychiatricke lieky som samozrejme nikdy nebrala, iba som klamala, ze ich beriem, co bolo moje najväcsie stastie, lebo tie lieky su strasne otapujuce a maju kopu velmi neprijemnych neziaducich ucinkov. Dokonca som bola nanana do psychoterapeutickej skupiny, kde pani psychologicka rozpravala, ake su predpsychozove priznaky, mne bolo ale nad slnko jasnejsie, ze tie nou popisane predpsychozove priznaky vobec nemaju nic spolocne s tymi mojimi. Zacala rozpravanie vzdy tym, ze ked sa nam nieco velmi zle stalo, co nas vo vnutri trapi a zoziera a kvoli comu casto placeme, a tak dalej... To ale roznodne nemalo nic spolocne so mnou. Preto som tam po case aj prestala chodit. Lebo o chronickych intoxikaciach a nimi vyvolanych intoxikacnych psychozach nevedela veru pani psychologicka vobec, ale absolutne nic. Ked som uz naozaj nevedela, ako dalej, z cisteho zufalstva som si spisala zoznam predpsychozovych priznakov. Nie tych, o ktorych hovorila ona a ktore som ja nikdy nemala, ale tych, ktore sa tykali mna. A rozhodla som sa, ze na lekarov pojdem PO SVOJOM. To znamena, predpsychozove priznaky si budem rad za radom jeden po druhom riesit kade-tade po roznych odbornikoch. Ako prvy som sa rozhodla riesit si vytok z konecnika a hlien v stolici a pobrala som sa ku gastroenterologovi na kolonoskopiu. Gastroenterolog mi zistil diagnozu K598 - extremne hypermobilne elonogovane crevo. Sliznica hrubeho creva je tvarovana do obrovskeho mnozstva hlbokych vlnoviek a ja ked nieco zjem, tak napriek pravidelnej stolici mi hrozi dost vysoke riziko, ze nie vsetko, co by sa malo vylucit so stolicou von, sa aj vyluci von, ale nieco z toho sa vyluci a nieco mi zostane v niektorej hlbokej vlnovke toho creva kvasit, hnit a vypustat zo seba toxiny, ktore ma mozu chronicky intoxikovat a z toho boli tie intoxikacne psychozy. Lebo väcsina ludi ma sliznicu hrubeho creva rovnu, pripadne velm mierne zvlnenu a nie az taku strasnu ako mam ja. Lekar mi poradil venovat sa sportu, najmä vela behat a skakat, dalej uzivat probiotika a vlakninu a pravidelna strava aby bola. To boli najcennejsie rady, ake som kedy dostala. Samozrejme treba si dat aj doplnit chybajuce zuby a naucit sa jest pomaly dokladne prezuvat, co najdokladnejsie a v ziadnom pripade neprehltat velikanske kusy jedla. Mne dost pomaha na toto vegetarianska strava a dodrziavanie pitneho rezimu. Odkedy vsetko toto dodrzujem, nemam uz absolutne ziadne problemy a je mi nad slnko jasnejsie, ze na psychiatriu sa uz nikdy nevratim. Normalne mi je smiesne, ako mi psychiatri zakazovali pracu v zahranici, vraj mojej psychike skodi a ako mi vymyvali mozog recami o tom, aky len ja mam byt psychicky velmi slabucky clovek, ktory sa pre kazdu malickost psychicky zruti, a podobne. Take dristy nech si nechaju pre niekoho ineho, ja nemam IQ retardacia, aby som tomu verila a velmi ma podcenili, ked si mysleli, ze tomu uverim. Tie rady ako zostat na Slovensku, neodchadzat za pracou do zahranicia... som aj tak neposluchla a v zahranici som pracovala (s prestavkami, kedy robota nebola) v podstate cely cas :) a aj budem, az kym neodidem do dochodku :)

Nicolete:dakujem za podporu :D viem ze inym zmyslanim sa da z toho dostat von..tiez sa snazim venovat sa roznym cinnostiam..prv som mala velke panicke ataky,take,ze som nemohla vyst m,edzi ludi:( ani do obchodu,,ked som aj uz musela niekam,prezvracala som a preplakala celu noc aj den:(uz je to prec,no v lete ked som bola na Biologickej liecbe sa mi to spustilo znovu,mala som velmi vela neziaducich ucinkov na tu liecbu,srdce nevladalo,usi mi hnisali,oci,nevidela som poriadne,vyrazky este horsie...najhorsie vsak bolo ze mi prestali akoby ucinkovat psych.lieky,ako keby som ich ani nebrala...budila som sa skoro..nejdla.depresie.ataky..dal ma psychiater do Hronoviec na liecenie no dopovali ma tam este horsie,v zivote som nezazila horsiu vec..kazdemu naokolo sestram,doktorom som vravela ze mi je na odpadnutie,som po narocnej liecbe,nemozem prehltat..a nic:(nutili ma sediet v jedalni dokym vsetci nedojedli atd...potom mi liek Humiru vysadili,spravili sa mi velke reakcie v mieste v pichu,mala som sok...cca po troch mesiacom mi zacali ucinkovat zas lieky od psychiatra..takze tak..vypytala som sa na reverz,nechceli ma pustit,mala som hrozne depresie ale dostala som sa silou vole z toho sama..co dodat..
Tomasko:s tymi liekmi mas pravdu,ja to viem,skusala som vysadit na spanie liek,no zaspala som cca o 22:00 no a kazdu asi hodku som sa budila,taky povrchovy spanok,,,ten Paretin uz neberiem davno,nam s maniodep.sa antidepresiva nedavaju pre presmyk do manie..ale viem ze ta doktorka mi tym velmi ublizila..nemusela som mat teraz tuto dg..no uz davno nebyvam v tom meste a keby som ju videla asi jej naplujem do oci..chcela sa ma proste zbavit tym ze mi na chvilu urobi dobre..co dodat

Ano, da sa :) Dokonca aj ked ste ich roky brali, mozete sa toho zbavit. Nenechajte viac farmaceuticky priemysel any na vas zarabal. Diplnajte si len teluprospesne latky. www.nove-stvoreni.cz a tam si kliknite na kazatela Curry Blake a skola uzdravenia. Urcite Vam to velmi pomoze.

Myslim ze tvoja lekarka urobila chybu ked ti na spánok hned supla lieky na spanie, tie su totiz velmi navykove a mali by sa brat naozaj ked uz ziadna ina cesta nie je. Takisto s tym lexaurinom je navykovy a nemal by sa brat dlhsiu dobu lebo sa potom budu musiet zvysovat davky takze postupne by si mala zacat s jeho vysadzanim a taktiez ten paretin podla mna 60 su naozaj privysoke davky a trochu by podla mna sa z toho malo ubrat ale nie som psychiater, to musis prebrat hlavne s ním. A aj tie lieky na spanie by som zacal s vysadzanim lebo clovek ma tendenciu potom zvysovat davky

Velmi pekne dakujem za nazor...budem sa snazit,aby mi bolo stale uz len lelsie a ano,niekto spominal ze v manii je vela energie..no ja ju nenavidim rovnako ako depresiu..praveze aj ked robis nieco,rozrobis tolko veci naraz ze ziadnu nedokoncis,zobudza ta,nejes,brni mi hlava pri slove ci pesnicke ani nevravim..cela hlava sa rozkruti od hyperaktivity a tolko veci co som povyvadzala..;( do dnes toho lutujem..no cas uz nevratim;(je velmi nebezpecna ako aj depresia a verte ze radsej si niekto ublizi skor v manii lebo ani nevie co robi;(

Lalalila: snaziť sa myslienkami odstranovat pochmurne stavy a privodit si dobru naladu a telesnu pohodu nie je šťastné riešenie, práve naopak problém sa bude prehlbovať....rovnako lieky Vás môžu tlmiť, ale príčinu Vašich problémov neriešia. Ňou sú potlačované emócie, ktoré v sebe držíte (a ktoré si ani uvedomovať nemusíte), tie však źapríčiňujú, to čo prežívate (okrem toho psychoaktívne lieky sami o sebe majú vedľajšie účinky, ktoré vplývajú, alebo môžu neskôr tiež vplývať na Váš stav)

Nanešťastie psychológia/psychiatria diagnostikuje ako bipolárnu poruchu alebo dalšie ochorenia iba symptómy skutočného "ochorenia", a snaží sa ich "liečiť", bohužiaľ príčina ostáva plne nedotknutá...

Ono sa dá vytrénovať myseľ v mánii, aby si ju mala trebárs ako talianska poetka (pozdravujem Barta), ale potom nevieš, čo si o tom myslieť. Ja už radšej nečítam nič, aby som trochu osprostel (radšej budem počúvať to, ako niekto obdivuje sám seba, že položil plávajúcu podlahu akoby som mal robiť niečo intelektuálne). S vekom rozum prichádza, našťastie aj odchádza.

Velmi pekne dakujem za nazor...budem sa snazit,aby mi bolo stale uz len lelsie a ano,niekto spominal ze v manii je vela energie..no ja ju nenavidim rovnako ako depresiu..praveze aj ked robis nieco,rozrobis tolko veci naraz ze ziadnu nedokoncis,zobudza ta,nejes,brni mi hlava pri slove ci pesnicke ani nevravim..cela hlava sa rozkruti od hyperaktivity a tolko veci co som povyvadzala..;( do dnes toho lutujem..no cas uz nevratim;(je velmi nebezpecna ako aj depresia a verte ze radsej si niekto ublizi skor v manii lebo ani nevie co robi;(

Ja osobne nemam psych.problemy, ale jedna moja blizka kamaratka mala panicku poruchu -uzkosti, bola aj na liekoch ale ked jej chcela dr. zvecsit davky tak odmietla uplne lieky a dostavala sa z toho sama, este sa z toho stale dostava ale vravela mi, ze ked sa jej to spustilo tak aj dva tyzdne bola doma a mala ataky aj niekolko hodinove a teraz po cca asi 3 rokoch co tie lieky neberie ale sama sa snazi z toho dostat tak atak vraj nemala minimalne rok, lenze tu musim spomenut, ze uplne zmenila myslenie a zivotny styl, zacala cestovat, vysivat a robi co ju bavi a to zamestnava jej mysel, a aj keby nejaky atak prisiel tak uz vie ako na to, takze ano ja verim aj ked problemy taketo nemam, ze sa to da aj bez liekov :)