Cisárksy alebo dopcia, vážna úzkosť nechcem rodiť!

Príspevok v téme: Cisárksy alebo dopcia, vážna úzkosť nechcem rodiť!
pomocsostrachom

Pred rokom, keď som začala uvažovať o tom, že aj ja si raz \aložím rodinu, keďže mám na to aj dobrého partnera a máme sa veľmi radi, trpím neskutočným strachom a odporom, nenávisťou k pôrodu.

chodím ku psychologičke, ale začala som len pred nedávnom, budem ku nej chodiť viac, bola milá, ale samozrejme problém si vyžaduje viac sedení.

Som pevne rozhodnutá, že chcem v budúcnosti jedine adopciu, alebo cisársky.

v čom je problém? Partner ma radšej nechá zmrzačiť, než by sme mali adopciu, zdá s ami sebecký ako typický slovenský chlap: ja si decko spravím a ty mi ho roď v ukrutných bolestiach. Záleží mi na ňom a v iných smeroch je to skvelý partner.

Problém je aj v slovenskom pôrodníctve: nástrihy hrádze a ŠITIE ZA ŽIVA!!! NEHORÁZNE BOLESTIVÉ!!! ženy to môže poznačiť na celý život, ale ja už poznačená som a to som ešte nerodila :/ Nechcem mať inkontinenciu ako stará babka, ukrutné bolesti a môj chlap si beybolestne bude užívať výtvor, ale mňa nechá sa utrápiť?!

V noci mám staršné sny o nástrihoch hrádze, že ma strihajú obrovskými nožnicami a mám ukrutné bolesti...keď sa zobudím, naozaj ma bolí brucho a hlava, ako keby mi v bruchu niečo fakt rástlo.

- trpím rpedstavou a myšlienkami, že za pôrod nenávidím vlastné dieťa a tú hnusnú detskú lebku, ktorá mi mrzačí pohlavné orgány a ja vrieskam na to dieťa- je mi jasnéí, že by mu to ublížilo a ja nechcem nikomu urobiť nič zlé. Predstavujem si, že nakoneic skočím z okna nech je po veštkom a nech partner uzná, že sme si mali radšej aodptovať, a nech sa na to decko nemusím ani pozerať po tom, čo mi urobilo, alebi sa utopím vo vani, nech ma nevidia cudzí ľudia a nech ma nemoralizujú aspoň po smrti. celý život do mňa niekto drbe kedy bdue dieťa blablabla ale ako keby nikto netušil, čo všetko si musí žena vytrpieť, vôbec sa neberie ohľad na moje psychické zdravie, rodina do mńa už rpestáva rýpať, lebo začína im dochádzať, že dnes je iná doba a ženy nemajú deti v 20 tke ale po 30. Ale ja budem o pár rokov po 30!

Myslím si, že môj stav v tomto smere je dosť vážny, mám rada deti a nerada by som im ublížila a chcem aby som mala raz zdravé dieťa, ale svojím stresom mu ešte uškodím. Nechcem stresom ublížiť partnerovi, ale on mi nepriamo a nechtiac ubližuje týk, že ja musím rodiť lebo nechce adopciu,

P.S. nenávidím velú Bibliu, píše sa tam, že v bolesti bdueš rodiť deti --- nech si to vyžerú chlapi, nie ja!!!Nech ma nenútia!!! Príde mi to choré prežívať tie ukrutné bolesti, keň'd je nás na svete až 7,5 miliardy a ja si môžem adoptovať dieťa a byť šťastná!!! v 21. atoročí!!!

čo mám robiť??? Nenávidím pôrody a dúfam, že už s každá žena bdue môcť priviesť dieťa na svet v dôstojných podmienkach a bezbolestne.

Nenávidím všetko, čo súvisí s tehotenstvom a pôrodom, starvám sa o svoju postavu, prečo by som mala ostať zničená, ubolená, straumatizovaná matka ktorá má 20 kg navyše a porezanú hrádzu a zmrzačené telo aj dušu???
Prečo nie radšej šťastná matka adoptovaného dieťaťa, alebo matka, ktorej proste urobia cisárky a je to?

Prečo je naše pôrodníctvo často (nie vždy) tak, že majú ženy traumu na celý život aich mužom to ani neprekáža? Berú nás ako stroje na deti či čo?! PREČO???

Ja si naozaj ublížim, ak mi v budúcnosti neurobia cisárky.

Nemám 20 rokov, ale mám ku tridsiatke. Prosím nemoralizujte, ale dajte mi rady ako na to nemyslieť. Nepíšem to na Modrého koníka ani tam radšej nepôjdem, nechcem byť moralizovaná ženami, ktoré to berú ako hrdinstvo a predháňajú sa, ktorá viac trpela, ja si želám, nech je každá žena šťastná a ich deti tiež a nech je na svete viac tolerancie pre ľudí ako som ja :( :(:(

pomocsostrachom

Adden : ja nechcem aby moje dieťa trpelo, práve preto ho ešte nemám, chcem aby bolo šťastné a plánované a zabezpečené.
Na to aby bolo šťastné musím byť šťastná aj ja, ale nemám podporu :/

Partner moje problémy bagatelizuje a matky- fanatičky tiež, ľudia do mňa len rýpu, kedy budú deti. Nemyslím si, že mám dostatok opory na to. Ak bduem mať dieťa, budú rýpať, koľko som priprabla, rpečo nerozoznám 10 odtieňov soplíkov a podobne... chcem od toho pokoj.

čo s atýka zloby a nenávisti - pozri si dokument o pôrodniciach an Slovensku, naštuduj prípady matiek zmrzačených kvôli anšim pôrodníkom (nie všetci sú zlí) a pochopíš ma. Mnoho z tých žien malo mužov po pôrode a len sa pasívne prizerali, ako ich manželky zašívali za živa alebo ako ich prefackali. Veď to je chorý systém, myslím si, že muži si nevážia ženy aj preto, že sa málo o probléme hovorí. My nie sme len stroje na deti :/

Adden

Ty mas realny problem. Tvoj hnev, zlobu a nenavist. Radim ti, nemaj dieta skor, ako sa s tymto nevyrovnas. To dieta bude nestastne pri takejto, prepac, ale hodi sa mi slovo "vysinutej" matke. Je strasne vela mladych ludi aj tu na fore, ktori trpia cele detstvo kvoli matkam, ktore sa rutia v zivote a nevedia poskytnut stabilitu. To, ze sa bojis porodu, to je fobia a prajem ti, aby si mohla mat cisarsky, chapem ta a vobec ta kvoli tomu neodsudzujem. Ale to ostatne, co z teba ide, aky cirkus robis, ved to su privaly zloby, hnevu, strasnej nevyrovnanosti. To ries v prvom rade, to je tvoj skutocny problem, na ktory sa sustred. A kym to nevyriesis, tvojmu potencialnemu dietatu pripravis akurat peklo na zemi.

pomocsostrachom

matka02: Ďakujem za "pochopenie" , ľudia ako ty oplývajú empatiou fakt. Keby sa tak jedného dňa bála tvoja dcéra, vydedíš ju za to? :-)

Nie každá z nás je taká dokonalá, že sa chce trhať ukrutnými bolesťami na pôrodnom kresle, lebo chlap to tak chcel a hotvo a vzrušovať sa nad tým, že jej dieťa si konečne prdlo :-) .

Niektoré z nás uvažujú aj nad tým, ako si vybaviť kvalitnejší pôrod aby sa niečo nestalo nielen nám, ale ani dieťaťu. aby sme mali dôstojné podmienky pre život nás aj našich potomkov.

matka02

boze bud rada ze nemas deti ty si nane neni vobec vyzreta nevies ovladat svoj strach ako sa chces preboha postarat o niekoho druheho? deti su pre zeny co vedia ovladat v prvom rade same seba a svoj zivot az potom mozu vychovat plnohodnotneho jedinca do spolocnosti.

strachzporodu

mmoonna : ďakujem :-) nebola som si istá, či to akceptujú, ale ak má neikto tri papiere a veľmi panikári tak musia, nie? mne to príde naozaj znesiteľnejšie, viem, že aj cisársky bolí, ale pre mňa je to ďaleko menšie riziko a panika, bolesť a jazvu po cisárskomuž ani neriešim, tá jazva mi nevadí nech bolí a vyzerá hocijak, len nech mám konečne svätý pokoj na mojej nepokojnej duši.

mmoonna

Ahoj, psychologička ti môže dať potvrdenie, že trpíš abnormálnym strachom z pôrodu - je to indikácia na cisársky rez. Máš silné dioptrie - tiež je to indikácia na cisársky rez, máš problémy s chrbtom - tu záleží o čo ide, ale tiež to môže byť indikácia na sekciu. Môžeš si pozháňať pôrodníka a s ním sa porozprávať a dohodnúť, aký pôrod by bol pre teba najvhodnejší. Mám známu, ktorá mala tiež hrôzu z pôrodu a z tohto dôvodu jej robili dva cisárske.

pomocsostrachom

macoskova: som rada, že sa máš dobre, veď aj rozvedení muži s deťmi chcú partnerku...

Lenže ja svojho partnera úprimne milujem a chcem byť s ním aj v budúcnosti, ja nemám 15 rokov, mám ku tridsiatke a viem rozoznať , či je to vážny vzťah alebo ešte nie. Je to zatiaľ pre mňa najlepší partner, akého som kedy mala, možno sa stane, že nebudem môcť mať deti ja alebo on a problém bude vyriešený. Určite ho "nevymením" kvôli tomu, hoci, aj nad tým som uvažovala. Nie že by som kalkulovala, ale keď sa mi páči a miluejm ho, tak ho neopustím, ja si bez neho neviem predstaviť život. Skôr by som chcela a potrebovala viac jeho podpory a pochopenia, než ho opustiť.

macoskova

ja som si nasla starsiieho partnera s dvomi detmi a hotovo :) vykasli sa na tohoto najdi si muza s detmi kopa je takych :) ten moj uz viac deti nechce a ja som spokojna :)

pomocsostrachom

ajja: problém je, že partner deti určite chce a ja ich chcem síce tiež, ale adoptované alebos ekciu, on nechce adopciu a ja sa bojím že nedohliadne na to, aby som mala dôstojný pôrod a mám z toho psychické problémy.

neviem, čo stojí epidurál, určite si zaplatím za to, je mi už aj jedno koľko, ale moja kolegyňa si napr. zaplatila a nepichli jej ho, že je neskoro... a ona si ho pritom pýtala skôr a tvrdili, že je zase príliš skoro...EPI ti nemusia pichnúť, nemusí ti zabrať :/

samozrejme, že aj môj partner je ochotný mi to zaplatiť, zas nežijeme v stredoveku keď epi nebol, tu die o to, že mám fóbiu, že mi nezaberie, keďže moja kolegyňa mala pôrod ako z hororu a pei jej nedali aj keď pomastila vrecká doktorom lebo už nemohli. :/ :/ :/