Ako dlho este budem zit?

Lenze to, ze si budes hovorit ze na to nebudes mysliet tak si to automaticky davas do hlavy uz len tym, ze si to povies....proste tebe staci uplne zmenit myslenie, nemysliet stale na najhorsie veci na svete ale zacat mysliet pozitivne, uvidis ze by sa ti zmenil cely svet a vsetky veci by si videla v uplne inom uhle pohladu a na tomto co teraz riesis by si sa z chuti zasmiala..

Ja chapem co mi pisu. Ale poznam sa. Toto je problem skratka nad moje sily. Snazim sa uz takmer rok o to, aby som si to nevsimala a kazdy den vstavam s tym ze sa nebudem tolko sledovat, ale ja tie myslienky neriadim, same mi chodia do hlavy, neviem ich ovladat. No chodim normalne do prace, aj tam na to myslim stale...nie je ziadny unik pred tym. Ako pisem, este aj vnoci sa na to budim. Mam uz tak velky strach a tak mizerne uspechy s tymto problemom ze som niekedy aj podrazdena ked mi niekto hovori ze na to nemysli, je to hlupost a pod, preto sa vsetkym ospravedlnujem ak som reagovala neprimerane. Ale som uz strasne unavena a zufala. no psychologov som pochodila vsetkych v okoli , vsetci mi len vravela ze mam dychat a ze sa mi nic nestane a bla bla bla. Nahorsie na tom je ze sami netusia o com tocim. Myslim si, ze tento problem mam akoa jedina na svete a to este pridava na intenzite a pocitu, ze sa neda riesit. Prepacte mi

A co robis cele dni? To len sedis alebo lezis, len aby sa ti nieco nestalo s nohami? Ako chapem ze kazdy clovek sa niecoho boji, chapem aj ked ma niekto psychycke problemy, ale ludia ti tu ponukaju riesenia a ty stale nechapes co ti pisu...ako keby si si ani pomoct sama nechcela...ja ti dam radu, prestan sa tolko vsimat aj ked viem ze to moze byt tazke, no musis sa premoct lebo to je prvy krok ktory ti moze vyznamne pomoct pri tvojom probleme, dalej vyhladaj normalneho psychologa, ktory nebude nad tvojim problemom zatvarat oci ale naozaj ti poda pomocnu ruku a bude ochotny s tebou pracovat, ty sa potrebujes liecit hlavne terapiami, sedeniami a nie len liekmi...a posledna vec, najdi si nejake cinnosti, ktore ti budu zamestnavat mysel a ktore ta budu bavit...ale toto vsetko musis sama chciet, ked nechces, tak ti nepomoze nikto..to si zapametaj.....

Skus na to nemysliet, povedz si ze od rana uz budes mat zdrave nohy, podla mna je to v tvojej hlave, skus si rozkazat

Ja proste neviem. Blizsie porovanie vam neviem dat. Raz som bola na rontgene a povedali mi, ze sa nesmiem pohnut. V tom momente som sa zacala triast. Takto je to aj s tymi nohami. Proste je to nieco uplne ironicke. Alebo pouzijem este iny priklad. Keby vam dali do ruk nabitu zbran tak mate taky strach ze sa vam zacnu triast ruky, mate nutkanie odistit zbran. Alebo keby ste chodili vo vyske 70 metrov len po nezaistenej cesticke tak sa vam automaticky zacne tocit hlava a tahat vas dole, pretoze mate strach. Tak isto to mam s nohami. Bojim sa ze ich budem zatazovat tak automaticky dostanem do nich taku silu a citim tlak ktory nie a nie prejst...a bolia ma s toho cele nohy

...
Jana Lukacova- ake je to riesenie? som uz fakt zufala, uz beriem do uvahy aj samovrazdu, aj ked si to sama neviem prestavit ze by som to dokazala, ale trpim kazdu sekundu

Nechapem tomu, nerozumiem, akoze pouzivas tie nohy

uznemamcostratit: To, že sa nachádzate v stave, akom sa nachádzate znamená len jedno, že ste svoje emócie neprejavila, akokoľvek ste sa ich snažila dať najavo. Svoj strach potrebujete prijať (prejaviť), je za ním ešte silnejšia emócia, ktorá vo Vás tkvie. Tým, že sa s ním snažíte bojovať, ovládať ho, ovláda on Vás, na určitý čas ho potlačíte, ale potom opäť „vytryskne“ napovrch v inej podobe a tak obsesívne myšlienky nahradilo sebapoškodzovanie...Vaše emócie sú silnejšie, ako to že si ubližovať nechcete...Riešenie existuje a trpieť nemusíte.

Z tých pár strohých informácií by sa dalo usúdiť, že sa jedná o obsesívno-kompulzívnu poruchu (OCD). Obsesie sú nutkavé myšlienky, ktoré sa vtierajú do mysle a kompulzie sú činnosti, alebo poruchy v správaní, ktoré majú za cieľ odvrátiť dôsledky obsesívnych predstáv. Typický príklad obsesie je obava, či som zamkol za sebou byt, alebo zatvoril plyn, či vodu. Kompulziou je potom vrátenie sa a skontrolovanie dverí, alebo sporáka, či kúpeľne. Toto sa však stane občas každému. Poruchou sa to stane až vtedy, keď to významne obmedzuje život. Ak sa ku dverám vrátim raz, nič sa nedeje, ale ak sa k nim vrátim dvadsaťkrát po sebe (áno, aj to sa deje), treba s tým niečo robiť. To na vysvetlenie. Možno sa v tom spoznávate. Ak áno (a netrpíte pritom iným typom poruchy), čudujem sa, že to tí traja psychológovia riešili odoslaním k psychiatrom a tí následne tabletkami. OCD sa bežne a celkom úspešne lieči hlavne kognitívno-behaviorálnou terapiou. Jej cieľom je identifikovať všetky faktory, ktoré spúšťajú kompulzie a naučiť klienta pracovať s nimi tak, že ich nakoniec úplne ovládne. Úzkosť síce môže zostať, ale klient ju dokáže zvládnuť a vyhne sa kompulzívnemu konaniu. Určite aj vo Vašom okolí nájdete cez internet nejakého psychoterapeuta, ktorý má výcvik v tejto metóde a dokáže Vám účinne pomôcť.

Dakujem. Problem je v tom, ze ja sa nechcem sebaposkodzovat. Ale mam strach ze si ublizim. Keby som sa chcela sebaposkodzovat, tak to budem robit narocky nie? Ale ja s tym chcem prestat a neda sa to. Nieco podobne som mala pred par rokmi a boli to obsesivne myslienky, ze ked nieco neurobim, niekto s mojich blizkych bude trpiet a podobne. Vtedy som vykonavala rozne ritualy a stale nieco robila, aby sa nestalo nic zle. A emocie som davala dostatocne najavo, ale nech som robila cokolvek, nic mi nepomahalo. Pomohlo az vtedy, ked som prestala tie kompulzie vykonavat a zistila som, ze sa nic nestalo. Zmizol strach - a teda zmizli aj myslienky. Ja sa potrebujem prestat bat. Viem ake je riesenie nemat strach - s toho, ze si ublizim alebo s toho ze budem trpiet. Ine riesenie si neviem prestavit. Horsie vsak je, ze trpim . A teda riesenie ani neexistuje.

uznemamcostratit: je mi ľúto, že ste nenašla pomoc u ľudí, ktorí sú tu od toho, aby pomáhali vyliečiť našu "dušu"...tiež som v minulosti trpela sebapoškodzovaním a rovnako absolvovala sedenia s rôznymi psychológmi...bohužiaľ v drvivej väčšine prípadov ich prístup k pomoci je nesprávny, nepomáhajú človeku naučiť sa prejavovať svoje emócie do hĺbky akej potrebuje...potrebujete si opätovne osvojiť schopnosť prejaviť to, čo cítite a nutkanie ubližovať si (postupne) vymizne ;)

Rada Vám budem nápomocná. Ak budete mať záujem pošlite mi email a poskytnem Vám viac informácií o tom, čomu sa venujem.