Ahojte,
odkedy som nastúpila do práce po skončení vš som z práce stále veľmi unavená a chorá. je pravda že po výške som sa presťahovala do iného mesta, našla si nájom cez inzerát a začala úplne od nuly, no ani po polroku nemám pocit, žeby som si zvykla.
Chodím domov vždy veľmi vyčerpaná, takže môj život je práca a byt, robím síce len 8mičky..niekedy nadčasy. Do práce cestujem skoro hodinu. skúšala som jesť veľa ovocia zeleniny, mať dostatok spánku. Ale výsledkom je, že som ochorela na viacero chorôb mám zničenú imunitu, pribrala som a som čoraz depresívnejšia, osamelejšia, unavenejšia..
Minule ked som šla okolo cintorína ma dokonca napadla myšlienka, že závidím tým ľuďom v hroboch, lebo si aspoň môžu poležať a nemusia sa už nikam plašiť..Potom som sa sama zhrozila že takto rozmýšľam ale je to pravda..
Stále sa cítim vyšťavená a mám pocit, že tej dovolenky je tak málo že si ani nestihnem odýchnuť a prestať myslieť na prácu a hned musím ísť do roboty znova.
Robím v jednej korporácií v kancelárií kde máme nastavené presné časové normy ktoré za 8 hodín nie som schopná splniť ani ked sa plne sústredím. Zatiaľ ma neprepustili ale stále počúvam iba kritiku a kladiem si otázku, či som len rozmaznaná a lenivá..alebo čo sa vlastne deje...
jednoducho nevládzem toľko pracovať, aby som tú normu splnila pracujem aj 9 hodín aj tak ju nesplním a počúvam, že sa musím zlepšiť..
som veľmi frustrovaná..naozaj to celý môj život bude už len takto? Nemám čas na žiadne záľuby, koníčky, a priateľovi sa stále len sťažujem, jeho to už tiež unavuje..ale ja sa už ani neviem tešiť..som čoraz depresívnejšia, prázdnejšia a mám čoraz väčší odpor k práci....pripadám si, že som zlyhala a zároveň som aj nahnevaná..
Neviem ako z toho von..každé dva týždne som aj chorá už som brala mesiac antibiotiká a znova...a nerozumiem tomu čo sa stalo, že všetko je také ťažké zrazu
ako si zvyknúť na pracovný život?
Alkaaa - bohužiaľ mám len maturitu a tu na východe je to tak, :( ale pamätám ako som sa tešil keď ma priali. Teraz Nič nerobím len nedávam na všetko. Za čo môže aj nervak a negativista kolega. Hrozné. Už asi iný nebudem.
Ahojte dakujem krásne za príspevky :)
Mna by zaujímalo hlavne..či je to naozaj len tou prácou alebo mnou...že či som nejaká nenormálna alebo čo..lebo ved každý pracuje 8 hod, lenže mňa to tak vyčerpáva že nemám chuť ani nikam potom ísť..medzi priateľov do spoločnosti...
pokial nestihuju ani viaceri ostatni kolegovia, tak to bude tak nastavene ze sa zadava viac prace kt clovek nema ako realne za 8 hodin stihnut, bola som uz vo viacerych firmach a mam skusenost aj s tymto systemom prace a v podstate riesenim je najst si inu pracu
pracovnavolica: nezlyhala ste, ignorujte ten hlas v hlave, ktorý Vám to našepkáva...práca, ktorú robíte a prostredie s ľuďmi, v ktorom pracujete z Vás vysáva energiu. Obnovíte ju tým, že prejavíte všetky emócie, ktoré prežívate (hnev, smútok)..budete aj jasnejšie vidieť, aký krok ďalej podniknúť..určite si na taký pracovný život "nesnažte" zvyknúť, lebo by Vás skôr alebo neskôr zomlel ďaleko viac.
svaty komunizmus...vtedy sme nemuseli utekat aby sme si kupili byty... pozicka bola splatena za chvilu nie za 20-30 rokov...sme si vystrngali uteky a uvery akurat tak...
Iste,a teraz vsetci budeme flegmatici len tym,,ze si povieme easy life.vies niekto si moze povedat,ze nebude vsetko riesit,aj tak mu to nepomoze.to je udel poctivych ludi.
"Vsetko je to v hlave" ako hovori moj kolega. Je to o vnutornom nastaveni cloveka sameho.
Ja pracujem v jednej znamej firme, ktora je znama aj tym ze je tam velke nasadenie a pracovny stres, workoholizmus atd. A kupodivu, som dost kludny a v pohode. Jednoducho si robim svoju robotu a snazim sa co najviac veci okolo filtrovat a pripustat si. A este ma aj povysili :-)
Zato iny kolega je cisty stres-man, chodi do a z roboty vycerpany, zniceny. Keby ste sa jeho spytali, povie vam to iste co autorka tohto prispevku. Lenze si to robi SAM. Sam si na seba taha vsetky ulohy, zbytocne sa nahana, riesi uplne zbytocnosti co ho zahlcuju, ktore ja ani neriesim. Potom na mna skaredo zazera, ze ako pracujem ja ( Pre neho som nejaky neporiadny lenivy clovek co kasle na veci). Lenze moj projekt funguje a dokonca aj lepsie ako jeho, lebo ja si riesim priority :-) On sa stale vrta v malickostiach, co ho len brzdia a projektu usetria mozno centy. Ja riesim dolezite veci a totalne z vrchu a do detailu nejdem. A som vysmiaty, on ma dokonca uz vysoky tlak cez 160 a stale nevie co s tym. Ked som mu povedal, ze to ma robit ako ja, teda v klude, bez nahanania, tak to ani nechcel pocut a hned rychlo niekam zase utekal....
Takze preto mi pridu smiesne tie rady, ze zmen pracu. Ked je raz niekto nastaveny vnutorne na chaos, moze robit aj na komunistickom statnom urade a aj tak bude vynervaceny.
Je to v hlave. Easy life milacikovia vynervaceny.
A autorka...tak vidis ked takto prezivas pracu, tak ju zmen ci co si myslis, ze sa zobudis a bude vsetko ok? Davaj pozor, aby si si tou svojou negativitou neznicila este aj vztah. Predpokladam, ze to je tvoja prva praca, nie je dovod mat strach zo zmeny...
Kontrolor0 a to preboha kde robis itckara za 500 eur? Nesranduj ja poznam mladych itckarov co zarabaju minimalne za 2000 eur. Ja sa fakt cudujem niektorym Slovakom...takto doplacat na skromnost. To clovek s ucnovkou ma minimalne 650 eur vo vyrobe...nuz.
dakujem vám za príspevky..najťažšie je pre mňa asi odhodlať zmeniť to...plat tam nie je zlý, teda minimálne si viem vykryť náklady na bývanie a tak..aj ked moc neušetrím .... skôr neviem, bojím sa, že inde to bude rovnaké alebo ešte horšie..alebo ja neviem, že jednoducho toto je takto a či nesnívam o niečom mega super čo neexistuje...
Len neviem fakt ako ďalej..sa mi zdá že takto fungovať mesiace nie je ok....
Je asi hlúpe písať na forum ale hrozne sa bojím neviem čo bude...a či je dobré sa takto pustiť do neznámych vôd...
