Nedokážem to zmenit

Neviem, ci som to správne zaradila, lebo moja diagnoza je asi ojedinela...
Je možne aby bol niekto tak citlivy strachopud, ktory z kazdeho problemu robi este väčši problem ??? Ide o to, ze si ublizujem, lenze nemozem za to, taka proste som.
Neviem sa zmierit s určitymi vecami, tažko zvladam chorobu blízkeho človeka, babka je v nemocnici po slabom infarkte a ja som sa skoro zrútila, jednoducho neviem zachovat pokoj, nedokazem si povedat, ze to tak ma byt, ze ma na to svoj vek atd...v takej situacii proste nedokazem fungovat dalej, idem do úzadia a moj zivot je plny stresu, strachu, plaču, len čakam kto kedy zavola a povie že zomrela, nahovaram si, ze takto mozem dopadnut aj ja, buši mi srdce a už sa bojim...bojim sa o brata, mamu..v takom pripade si hned nahovaram, ze sa im stane to iste, ze o nich pridem, vidim mamu unavenu a uz mam o nu strach, bojim sa nechat ju samu, čo ak si to potom budem vyčítat???...mam strach žit, pretože neviem, čo pride...mam sto chuti pisat SMS mamke do prace či je OK...bojim sa planovat si zivot, lebo sa bojim smrti a chorôb, čo ak mi to prekazia ?????
Ďalšim problēmom je velka citova väzba voči našim mačkam, pokladam ich za členov rodiny, bojim sa o nich, nechcem o nich prist aj ked chapem, ze je to zviera a mala by som byt v svojom veku vyrovnana osoba, nedokazem to....teraz nam zomrela mačička a ja u všetkych hladam priznaky....
Som slaboch, ktory nezvlada svoj život, veci, ktore su normalne neviem akceptovat a bojim sa žit...ked vidim happy mlade dievčata zamyslam sa nad tym ako sa mozu smiat, ked su okolo nas len choroby, neštastia, ako mozu byt tak uvolnene a pritom nevedia, co je doma...