Ahojte,
prosím poraďte čo robiť. Už druhý mesiac sa trápim vo vzťahu, kde som sa dostala do pozície - že neviem na čom som .Možno nechcem prijať rozchod. S priateľom sme spolu dva roky. Asi rok dozadu začal riešiť spoločné bývanie. Ja som sa asi osem mesiacov nevedela na to odhodlať. Asi aj pre naboženskú výchovu, ďalekú dochádzku do práce. Postupne som svojím odkladaním bývania stratila jeho záujem. Až sa raz pri hádke vyhrotila situácia, že som dostala na výber- rozchod alebo spoločné bývanie. Súhlasila som teda, že to spolu skúsime. Asi po mesiaci spoloč. bývania som však vyriekla slová, ktoré partner zobral ako že ma tam drží nasilu a teda krach nášho vzťahu. Odvtedy sa naťahuje moje trápenie. Bola som u neho ešte párkrát, ale nebývame spolu. Postupne sa vo vťahu vzďaluje. Odmieta posledné týždne aj spoločné akcie, Dožralo ma to a keď som povedala - buď rozchod , alebo normálny vzťah. Nič som nevyriešila. Povedal, že nevie čo chce.....Rozum vraví NIE ale srdce ANO. Myslím, že som ho viackrát sklamala a už mi neverí. Stratil cieľ a záujem. Mám pocit, že sa postupne vzďaluje /teda už lieči z nevydareného vzťahu/ ale mne to nevie narovinu povedať. Neviem, či z ľútosti alebo je to pre neho tiež ťažké. Zdá sa mi to nefér.
Má zmysel o neho ešte bojovať, /ak áno , tak ako? / Alebo sa mám začať správať ako on? Nevšímať si ho, aj keď je to ťažké, pretože sme kolegovia. Poraďte prosím, ďakujem.
rozchod
ahoj, mozem, odpovedat len v ramci toho co si nam ponukla, prezradila :) Pripada mi to tak, že ty si nie si ista ci toto je muz pre teba, ci je ten spravny. Dva roky je uz nejaky ten piatok hhe :) Takze ak nie si si ani po tomto case ista, alebo aspon nie natolko presvedcena, ze by si pristupila na to byvanie, tak je ta odpoved skor negativna - nie je to ten spravny. Nieco vo vztahu ti prekaza, ale mozno si to ani neuvedomujes, alebo si s nim uz len zo zvyku,bojis sa samoty...tam moze byt cokolvek...Dva roky...dvaja dospeli pracujuci ludia, prepdokladam bez zavazkov, a nechces aani skusit spolocne byvanie? Je to uz vazny krok a ty sa ho bojis urobit,alebo skor nechces urobit a bojis sa odist zo vztahu,,,odpoved poznas sama
Do práce od neho je to asi hodinu autom - 60-70 km. Z môjho teraj. domova to je asi 10 min.V iných veciach ústupky robiť vie, ale v bývaní s ním nepohnem. Keby ma mal rád, hádam by bral ohlady aj na to čo ja chcem, potrebujem.
Ako by ste získali späť dôveru človeka, keď ste ju už stratili?
Daleko do prace - kolko by si musela cestovat? V kazdom pripade by si cestovala s nim kedze je tvoj kolega. Keby si ho lubila tak by ti to neprislo zatazko. On ten vztah chcel niekam posunut a ty si sa branila tak je pochopitelne ze stratil zaujem. Mozes skusit sa mu este ospravedlnit a zabojovat o neho, je ale otazne ci bude mat este zaujem.
Ty si hlavne divna ze nechces s nim byvat, hlupe vyhovorky, daleko do prace a blabla.
A este k tomuto co pises: "Myslím, že som ho viackrát sklamala a už mi neverí. Stratil cieľ a záujem. Mám pocit, že sa postupne vzďaluje /teda už lieči z nevydareného vzťahu/ ale mne to nevie narovinu povedať. Neviem, či z ľútosti alebo je to pre neho tiež ťažké. Zdá sa mi to nefér."
Co ti pride v tomto nefer?? Vsak ty hras "dvojitu" hru, ty to kazis od zaciatku a od neho cakas rozchod? On to uz nechava iba volne plynut. Pozri. Ferove by bolo, keby si to ukoncila ty. Lebo sa to javi ze ty onho a o ten vztah nestojis a robis vsetko preto aby to ukoncil on. Lenze on ta miluje viac nez ty jeho. On to preto tazko ukonci aj ked mu rozum hovori, ze je uz akoby koniec. Tak o akej ferovosti to pises? Skor ty robis vsetko pre ten koniec, ale uz nevies nemas gule dat zaverecnu bodku a cele to ukoncit. Cakas to od neho. Vsak potom ty budes ta "obet" ktoru nechal on a nie naopak. Nezda sa ti to zbabele? Tak ak ho uz nemilujes, ukonci to s nim. To by bolo ferove.
To ze ochladol a vzdaluje sa ti, je preto, ze si uvedomil, ze on pre teba nie je tym a neznamena to, co ty pre neho.Vo vztahu je vzdy jeden, co miluje viac. Vacsmi. A vo vasom vztahu to bol asi on. Teraz co robi je to - ze sa chrani. Chce sa odputat "odmilovat" pretat akoby citovu vazbu ktora ho k tebe puta. Zalieza do svojej ulity jaskyni. Pozri. Ponukol ti spolocne byvanie. Ste 2r spolu. Uz po roku to chcel posunut dalej. Ale ty si 8mesiacov otalala vahala. Potom pises, ze si mu nieco vykricala co mohol vziat, ze byvas s nim nasilu. Proste ty si este nedozrela do fazy, ze chces s nim byvat zit. Ci je pre teba vobec ten pravy. Alebo si si to predstavovala mozno inak (ze najskor budu zasnuby svadba a az potom spolocne byvanie/zivot, pises ze si katolicka a k tomu vychovana vedena). A ty si co myslis o tom, co ti vtedy o tej prilisnej naviazanosti na tvoju rodinu povedal?
Takze by som ti odporucala uprimny rozhovor komunikaciu s nim. Povedat a rozpravat sa, co k nemu citis, ako to citis, ako to chces ty a ako on. Ci vobec najdete spolocnu rec. Sulad. Ci vobec chcete byt este spolu. Uprimny rozhovor ti odporucam. Hlavne nebyt ticho.
Naco sa hrabat v popole, ked uz ohen zhasol
Na jeho obranu musím priznať, že chcel spoločné bývanie, lebo mal pocit , že je pre mňa až na.....x tom mieste a uprednostňujem svoju rodinu od ktorej sa vraj ,,neviem " odpútať, Ale tiež som rozmýšlala, že ide o citové vydieranie. Veľmi by mi pomohlo viac názorov, nech sa mi otvoria oči . Prosím ľudia píšte, ďakujem :-)
Chceš chlapa ktorý ťa psychicky vidiera?? Ty vole.. kde to ja žijem.