Ahojte.
Prepáčte, ak Vás budem týmto príspevkom otravovať, no nemám sa komu zveriť.
Jednoducho, v poslednej dobe je toho na mňa trocha priveľa.
Som vysokoškoláčka, v poslednom ročníku. Mám neuveriteľne veľa toho do školy, učenie na štátnice, diplomovka a ešte dokončovanie posledných predmetov.
Samozrejme, ešte popri škole brigáda, kde chodím na 12 hodinové smeny, ale veď peniaze potrebujem - a načo ich potrebujem - hlavne na zdravie.
Najväčším výdavkom sú zuby, mala som strašne veľa kazov, a ešte stále chodím k zubárovi ako na klavír - viete si predstaviť tie pálky, musela som si požičať aby som to mala ako zaplatiť. Mimo to mám neustále sa zhoršujúcu astmu, užívam asi 5toro liekov. Zlá imunita, stále bývam chorá, hoci beriem lieky aj na to. No a ako mám teraz toho veľa, tak k týmto dlhodobým problémom sa pridali rôzne ekzémy, choroby nechtov, bolesti hlavy - no kompletne sa rozpadávam.
Žijem v inom meste, a nevídam sa skoro vôbec so svojou rodinou. Už dlho mám priateľa, s ktorým bývam, on je moje šťastie. No on má firmu a veľa pracuje, takže keď má návaly práce, čo vlastne až tak nevadí, veď ani ja nemám voľný čas, no aby som ho podporila, keď toho má toľko, tak ja sa sama starám o domácnosť - varím, periem, upratujem, žehlím, všetko. Nemám vôbec voľný čas a nič nestíham.
Keďže sme s priateľom dlho spolu, po štátnicich by sme chceli pracovať na bábätku, tak sme sa dali skontrolovať, a obaja máme problémy s plodnosťou - nie sme síce kompletne neplodní, ale aktuálne by bolo nemožné počať - čaká nás dlhá liečba - ešte ani toto nemôže ísť hladko.
No a nemám sa ani komu vyžalovať, lebo ja som taký typ, že si spravím len pár veľmi blízkych kamarátov a s ostatnými cudzími ľuďmi sa kamarátim len ťažko. Moja najlepšia kamarátka odišla na Erazmus, a ďalšie dve blízke kamarátky bývajú ďaleko odo mňa.
Niekedy som taká zúfalá, ako toho je na mňa moc, že normálne vybuchujem do plaču jak sopka.
Prepáčte, ja viem, že mám dobrý život, mám rodinu, priateľa, strechu nad hlavou, čo by za to iní dali, ale nejak mi dochádzajú sily, a mám pocit že som na všetko sama.
cítim sa psychicky zle a neviem čo s tým
Každý z nás ti poradí len to, s čím má on sám dobrú skúsenosť. Ale to neznamená, že aj tebe to pomôže. Keď som si prečítala tvoj príspevok, napadla ma len moja terapeutka pani Albertová ktorá mňa samu dostala z veľmi ťažkého ochorenia. A nakoľko som v tom čase bola z toho psychicky na dne, veľkým bonusom pre mňa bolo aj to, že je to psychologička, ale hlavne veľmi, veľmi ľudská duša. Vie ťa postaviť na nohy a zbaviť toho pesimizmu ktorý v ťažkých chvíľach človeka doslova zvalcuje. To naozaj môžem s čistým svedomím povedať že stretnúť takého človeka v pravý čas je ako znova sa narodiť. Každý máme niekde nejaký zdroj energie ale nie všetci o ňom vieme a už málokto ho vie v časoch depresií a beznádeje sám naštartovať.
akupunktúra:najskôr vyliečiť astmu(si mladá ,malo by to ísť rýchlo) a potom dieťa-obidve dobre liečiteľné
Ozvi sa, prosim
london.sisi@post.sk
Chápem ťa máš problemy v skole a zhorsujuce sa zdravie. Co sa skoly tyka tak uz si v poslednom rocniku, ked si to dokazala zvladnut az doteraz tak ten posledny rok už naozaj dáš.
Co sa zdravia tyka a astmy tam je to uz o daco komplikovanejsie. Ta astma je naozaj neprijemna ale na astmu dost pomaha pobyt v horach alebo aspon v lese,poprípade skusala si kyslikovu terapiu ? Pri astma je taktiez dolezite sa vyvarovat mliecnym jedlam lebo tie zhorsuju astmu a takisto cesnak a cibula a stiplave jedla su dobre na pluca.
Co sa imunity tyka odporucam vynechat mucne jedla teda lepok a taktiez cukry . Vela ludi co malo slabu imunitu tak po vynechani lepku a cukrov sa im radikalne zlepsil stav. Taktiez je dobre pridat pohyb a zeleninu a verím že aj tebe to pomoze
Nemozes vsetko tahat sama, musite si domacnost podelit, tiez mas svojho vela. Vyhoris, nech mas priatela akokolvek dobreho, ci bohateho.. uz si napokraji, to poznam..
Ďakujem za odpovede.
Aby som dovysvetlila tie veci ohladom dieťaťa:
Už niekoľko rokov mám gynekologické problémy, gynekologičku mám v inom meste, a tá keď prišla na moje zdravotné problémy, ktoré mi budú komplikovať otehotnenie, doporučila mi spolupracovať s jednou klinikou, kde ma môžu pozorovať, kde môžem prísť na vyšetrenia v potrebnej fáze cyklu, a na tejto klinike odporučili aj vyšetrenie partnera, a tak sme zistili, že problém máme obaja - dobre, pretože sa aspoň rovno možeme pokúsiť vyliečiť.
Čo sa týka VŠ - nerobím ju preto, aby som bola IN -_- Robím ju preto, lebo pre povolanie, ktoré chcem robiť, je NEVYHNUTNÁ. Keby som mohla do tej práce nastúpiť po strednej, urobila by som to. Taktiež, keď som na tú školu nastupovala, nepoznala som svojho priateľa a ani som nevedela o svojich gynekologických problémoch - ergo, túžba po dieťati prišla až v priebehu štúdia, a keď už som tú školu robila toľké roky, tak ju už asi aj dokončím, či pôjdem na materskú, či nie. Môžem po škole samozrejme ísť niekoľko rokov pracovať, je to rozumné, no keď nechám tak svoju liečbu neplodnosti teraz, a rozhodnem sa mať deti o niekoľko rokov, čo keď sa niečo skomplikuje, a už nebude možné dieťa mať? Radšej ho mať mladá, ako ho nemať vôbec.
A ja síce peniaze nemám, priateľ áno, ale ja od neho moc brať teraz nechcem, keďže veci ktoré sa týkajú mňa a môjho zdravia si chcem vyriešiť sama.
Veci týkajúce sa nášho spoločného života, to nie je také odveci, aby na ne prispieval, ale nenechám ho platiť mi lieky a pod.
Tak urcite treba ubrat z toho tempa, zivot mame len jeden..a co keby priatel pomohol splatit tie zuby, aj o tom by malo byt to priatelstvo
