Takže pokúsim sa to skrátiť. Nedávno som bola na prehliadke u mojej doktorky. Proste hrozné. Len som vošla do čakárne, začala som sa triasť aj keď mi žiadna ihla ani nič nehrozilo. Tlak som mala zvýšený. Po celý čas mi bolo do plaču. Myslím, že to začalo keď som mala 10 rokov a bola som na očkovaní. Strašne som sa bála a noc predtým som skoro vôbec nespala. No a keď som bola v ambulancii a ma očkovali som sa trhla a doktorka mi omylom strhla chrastu, mala som krvavé koleno. Žiadne prepáč ani nič. Takže do teraz mám strach z nemenovanej doktorky. Tak som k nej išla len tak sa opýtať že prečo mi to spravila? Ona že ona sa mi nemá za čo ospravedlniť a že som sa nemala myknúť. Len by som chcela vedieť či to je normálne báť sa doktorky keď už mám 13 a ocenila by som nejaký váš názor na túto sitáciu. Budem vďačná za každý koment.
Asi iatrofóbia
MOANA - ďakujem za radu. Nie po 3 rokoch, po roku a pol čo som bola v zahraničí. Vtedy som bola moc malá aby som tam išla sama, to by som si nedovolila. A ako vieš aké mám IQ? A Ak je to pre teba, kravina, tak mám z toho nočné mory - a predtým ako mi začneš hovoriť že som soplavé decko maznavé, si prečítaj odstavec Ako som sa asi cítila, ktorý je nižšie.
Cliattsi - áno, je to moja detská doktorka. A možno by si to aj ty dokázal, ak by si sa na ňu tak hneval... A máš pravdu. Aj si myslím, že keby sa mi ospravedlnila, možno by som sa jej bála menej. Ale neviem. Ďakujem za radu, aj za to, že si si našiel čas mi napísať taký dlhý príspevok.
Alilica05 - ďakujem... Skúšala som to zahodiť za hlavu ale to proste nejde. Keď má človek traumu už to nejde zabudnúť... Aj tebe ďakujem, že si si našla čas napísať príspevok..
Ako som sa asi cítila:
Predstav si že jedno pekné poobedie ideš sa najesť a zrazu Ti rodičia povedia že zajtra máš ísť k doktorke na očkovanie (a ty máš z ihiel strach). Celú noc nespíš, bojíš sa. Ráno ideš k doktorke úplne sa trasieš že čo z toho bude (a plač dieťaťa z ambulancie Ti na odvahe moc nepridá). Vstúpiš, najprv Ti urobia nejaké bezbolestné vyšetrenia a potom že očkovanie... Si úplne v šoku, plačeš jak malá a že neboj to nebude bolieť. A keď to máš konečne za sebou celá šťastná oni že ešte jedna... Potom sa celá uplakaná ideš postaviť a zrazu uvidíš na kolene veľkú krvavú ranu... Je ti tak veľmi zle (trasieš sa, dychčíš, vidíš zahmlene, točí sa ti hlava, je ti na odpadnutie) že v ten deň nejdeš ani do školy. Nakoniec sa rozhodneš napísať na fórum čo si o tom ľudia myslia a potom Ti tu ľudia píšu aké si soplavé maznavé decko a aké máš IQ
Ak vám vadí že som vám tykala, tak prepáčte.
A ešte si myslím, že nemusíš ísť hneď ku psychológovi ale skús sa niekomu blížnemu kto by ťa pochopil vyspovedať a možno ti pomôže. Napríklad mama, otec, babka, dedko, kamoška a ak nikomu neveríš tak skús psychológa (napr.: školského) mám s nimi skúsenosti a len ťa vypočuju a nebudú do teba tlačiť lieky (záleží od psychológa lebo každý je iný) držím palce ;-D
Ja si myslím ,že si veľmi odvážna a v tvojom veku by som si nevedela predstavit ,že ja také niečo dokážem. Určite ťa obdivujem ako si odvážna a ideš veci riešiť a nevytahujes sa cez správy pred inými ale v tvárou v tvár riešiš. Možno že ostatní to tak nevidia a myslia si ,že si rozmaznaný fracek ale môžeš si prechádzať situáciami ktoré si ostatní nevšímajú alebo ignorujú. Určite buď stále taká nebojácna a odvážna... Tiež doporučujem aby si sa na veľa zbytočných vecí neupínala a zahodila ich za hlavu a riešila prítomnosť... ;-)
Ja mám na to iný názor. Neviem, či ne to tvoja detská doktorka. Ale oceňujem na tebe jednu vec- prišla si za ňou a opýtala si sa jej,.či by sa ti mohla ospravedlniť..Čo by som ja v tvojom veju určite nedokázal.
Z tvojej strany to bolo fér. Ja si myslím, že možno aj mala, ale nie som lekár.
Ale mám vnútri duše také tušenie, že si chcela, aby sa ti ospravedlnila aj za to, že teraz máš aj z tej doktorky strach a že ona je z veľkej časti na vine, že tento strach máš. A si na to dosť naštvaná a dotklo sa ťa to. Možno sa ale mýlim.
" Len by som chcela vedieť či to je normálne báť sa doktorky keď už mám 13 a ocenila by som nejaký váš názor na túto sitáciu." - ja ti to poviem tak,.že ja.som.sa.tiež bál ihiel a.doteraz mám urč. strach z doktorov. Zostalo to vo mne. Ale keď by som ti mal niečo poradiť, tak skús vyhľadať nejakého odborníka.-psychoterapeuta a mal by ti pomôcť.
Ide totiž o jednu veľmi dôležitu vec a to je to,.že sa môžeš začať postupne báť aj ďalších doktorov, príp. aj iných autorít - učiteľov. Hovorí sa tomu sociálna fóbia.
chod za psychologom....
to akože riešiš kraviny ?! po 3 rokoch ideš ku doktorke sa opýtať prečo ti "spravila čo???!!!"
nechápem...
v 13 rokoch sa predpoklada nejake to IQ, ako 8-mačka na zakladnej,..
radšej sa venuj škole, zvažuj užitočnu strednu školu....
a nerieš kraviny , že prečo ti doktorka strhla nejaku poondanu chrastičku.....!
si ako soplave decko maznave..
