Viem, že je tu veľa tém týkajúcich sa depresii, ale potrebujem to tiež zo seba dostať, možno sa s niekym porozprávať/popísať o tom. Avšak ani neviem, či to je depresia...skôr možno slabá chvíľka, kedy mám pocit, že je všetko zle. Teda som dosť pesimista, čiže tú zlú stránku vidím všade, no v takých chvíľach ako je to dnes, je to totálne na draka. Prečo sa mi to deje, alebo čo to zapríčiňuje ? neviem. Raz za čas to proste príde. Niekedy raz za týždeň, inokedy raz za mesiac. Ale až to príde, vnímam všetko zle. Mám pocit, že ma všetci opustili. Že môj dlhoročný priateľ ma už nemiluje, že nedokončím školu, že som tučná a škaredá a podobne. Pričom neexistuje možno ani náznak, resp. inokedy by som sa k takýmto záverom nedostala no dnes..mám pocit, že všetko mi len poukazuje na to, aká som nemožná, a že budem navždy sama. Z toho mám naozaj asi najväčší strach - byť sama, bez lásky,vzťahu. Mám pocit, že neverím nikomu, nič nezvládam...že ako osobnosť končím. Sem tam myslím aj na samovraždu...aj keď je pravda, že len okrajovo. Ako to prekonať všetko? ten stav úzkosti ? skutočne ležím v klbku a plačem...sama sebe už nerozumiem.
neviem si pomôcť
Ahoj, je super, že si sa sem zdôverila, myslím si, že takéto slabšie chvíľky má vo svojom živote každá žena či muž, ešte sa len hľadáš a máš všetko pred sebou tak hlavu hore princezná padá ti korunka :P prečo si myslíš, že ťa partner už nemiluje? hádate sa? ste si cudzí? a čo škola? ako ti to ide? máš tam problémy a preto sa bojíš, že by mohol byť problém? Keď máš náhodou to kg navyše nič si z toho nerob, a keď ti to vážne prekáža tak s tým skús niečo robiť, možno zmeniť trochu stravu alebo sa viac hýbať.... ak si ale myslíš, že už ďalej takto nevládzeš a máš problém skús vyhľadať pomoc psychológa, neviem z akej oblasti pochádzaš ale v niektorých školách najma na VŠ sú psychologické poradenstvá, ktoré vedia človeku niekedy dosť pomôcť a ty sa ani nenazdáš a problém môže byť raz dva preč hlavne sa nevzdávaj princezná a nenechaj sa rozhodiť nevyhodnými komentármi dosť kritickými v tomto fóre, ľudia už nie sú takí empatickí akí bývali a ako vidím ty len potrebuješ trošku podpory nič viac...tak držím palce! buď silná a drž sa ak by niečo kľudne napíš...
(Mám pocit, že ma všetci opustili)
Mas pocit ze mas malo kamaratov ? Tak sa zapoj do roznych kruzkov a cinnosti a spoznas tak vela ludi a medzi nimi si vytvoris aj kopu novych kamaratstiev .
(Že môj dlhoročný priateľ ma už nemiluje)
No tak ta nemiluje, najdes si ineho mas zivot pred sebou predsa.
, (že nedokončím školu)
No tak ak ju nedas na prvy pokus tak ju das na dalsi pokus.Ak sa budes ucit tak ju das tak ako tisice ludi pred tebou.
,
(že som tučná a škaredá a podobne.)
Ak si tucna tak zacni dodrziavat dietu, Nehladaj vyhovorky ale riesenia.
Bud rada ze si zdrava a mas kde byvat to je to najdolezitejsie a z toho sa tes ze to mas.
Radím Lubu Albertovú - psychologička a liečitelka. Práve som u nej začala terapiu zatiaľ veľká spokojnosť.
schweppes, čo tak si s priateľom sadnúť za stôl a o všetkom sa s ním pokojne porozprávať ?
na frak
Presne, súhlasím s nnnuuu-om. Vzťahy sú jednoznačne najkrajšie v mladom veku. Predsalen výraznú úlohu v začiatkoch vzťahov zohráva aj fyzická príťažlivosť a ako veľmi dobre vieme, krása vekom veľmi rýchlo vyprchá. Samozrejme, nielen krása dostáva vekom frak, spolu s ňou odchádzajú pre vzťah tak potrebné energia, zdravie, psychická energia, schopnosť "zapáliť sa" pre lásku atď. atď. atď. Neviem si predstaviť, aby do vzťahu vstupovali 35, 40-roční pomaly chorľavejúci, životom ošľahaní a nervózni ľudia, aby začínali pracovať na potomstve, aby na stúžkovú svojich detí išli na prahu staroby atď. To, že dnes umelo posúvame priemerný vek svadby, pôrodu a pod. ešte neznamená, že to neostáva úplne bez následkov. Ľudia si dnes všetko prispôsobujú tak, ako sa im "hodí" odvolávajúc sa na množstvo "za" no neuvedomujú si dôsledky svojho konania.
ked už teraz mas tieto "stavy" lebo si sa priliž naviazala na frajera, čo budeš robiť ked budeš na vš...
a toto je dovod pre ktory nema zmysel aby "deti" mali "vzťahy"
nemozu sa plnohodnotne venovat skole, vzdelavaniu, zalubam...
lebo su psychicky zavisli na nejakom cloveku...
Tak si prestan domyslat...to je velmi zle...skus nad tym porozmyslat ci je nutne si domyslat niektore veci...
Na niečom ti pravdepodobne záleží tak, že na tom lipneš a tým, že na tom lipneš, tak kvôli tomu dostávaš aj tie depresie. Ťažko povedať, či si môže človek povedať, že mu na ničom nezáleží. Na niečom predsa záležať musí.
lenuskap
nebol práveže... on na mňa nebýva zlý...skôr sa bojím toho odmietnutia...a potom si začnem domýšľať kadečo ... chcem sama proti tomu bojovať, aby som si nedomýšľala kade aké prkotiny....ale neviem ako....verím, že by to vyriešilo mnoho mojich problémov
