Viem, že je tu veľa tém týkajúcich sa depresii, ale potrebujem to tiež zo seba dostať, možno sa s niekym porozprávať/popísať o tom. Avšak ani neviem, či to je depresia...skôr možno slabá chvíľka, kedy mám pocit, že je všetko zle. Teda som dosť pesimista, čiže tú zlú stránku vidím všade, no v takých chvíľach ako je to dnes, je to totálne na draka. Prečo sa mi to deje, alebo čo to zapríčiňuje ? neviem. Raz za čas to proste príde. Niekedy raz za týždeň, inokedy raz za mesiac. Ale až to príde, vnímam všetko zle. Mám pocit, že ma všetci opustili. Že môj dlhoročný priateľ ma už nemiluje, že nedokončím školu, že som tučná a škaredá a podobne. Pričom neexistuje možno ani náznak, resp. inokedy by som sa k takýmto záverom nedostala no dnes..mám pocit, že všetko mi len poukazuje na to, aká som nemožná, a že budem navždy sama. Z toho mám naozaj asi najväčší strach - byť sama, bez lásky,vzťahu. Mám pocit, že neverím nikomu, nič nezvládam...že ako osobnosť končím. Sem tam myslím aj na samovraždu...aj keď je pravda, že len okrajovo. Ako to prekonať všetko? ten stav úzkosti ? skutočne ležím v klbku a plačem...sama sebe už nerozumiem.
neviem si pomôcť
Tak to je zaujimave, skus sa s priatelom porozpravat o tom co ta trapi...co bol na teba nejaky zly, ked sa ho bojis spytat? Ja by som to riesila tym rozhovorom..ale osobne..
ďakujem vám za milé slová... je to možno spôsobené aj tým, že priateľ odchádza vždy na školu .. je doma len víkendy, čiže tie veci ako prechádzky a tak moc nejdu... keď som s ním tak na nič také nemyslím, no potom to príde..možno je to aj tými hormónmi..
"jesenná depka" to nie je, na akosi to počasie nesledujem.. je mi jedno či svieti slnko, alebo prší ...
snažím sa robiť si radosť, dnes som si dokonca kúpila šaty...no akosi to nepomohlo :(
asi je to zas len o láske .. asi to je tým, že mi chýba... no bojím sa mu to povedať, aby som nevyznela ako zúfalka. Mám problém sa tiež zmieriť s odporom...mrzí ma to...ale neviem čo robiť...často aj preto trpím ..sama si spôsobujem problémy s tým, že sa neviem s ničím "len-tak" zmieriť :( Ako práve teraz, viem sme spolu dlho ale ja sa ho akosi bojím opýtať, či vo štvrtok niekam nezájdeme...bojím sa, že povie NIE... a ja si hneď kade čo začnem domýšľať..ako on so mnou nechce byť, že ma už prestáva mať rád atď... Pričom viem, že sú to somariny..totálne...ale nedokážem to v sebe potlačiť. Tak isto škola...som maturantka...snažím sa o samé jednotky na pol roka a potom úspešne zmaturovať a dostať sa na vš ... spĺňam všetky predpoklady na to, aby ma vzali no aj tak sa obávam. som komplikovaná a neviem ako si pomôcť
Nemas depresiu....neviem kde si tuto informaciu zobrala...po prve, v tomto jesennom obdobi je to normalne-ma to skoro kazdy clovek vola sa to "jesenna depka" a je to hlavne kvoli pocasiu , pretoze chyba slnko a stale iba prsi,je skoro tma, je zima atd....po druhe, zaujimalo by ma kolko mas rokov, lebo myslim si ze mas este cely zivot pred sebou a prilis vsetko prezivas a domyslas si vela veci...zacni robit nieco, co ti zamestna mysel a nebudes musiet riesit toto...kazdy den sa pokus vyuzit tak, aby si vecer padla do postele a rovno spala, aby si nemala cas nad niecim rozmyslat..uvidis ze to pomoze..a zacni sa tesit z malickosti..-to velmi pomaha ;-))
tak depresia to isto neni, pokial vies normálne fungovať...
netreba sa ľutovať,
každy ma občas slabu chvilku, u žien je to sposobene aj zmenou hormonov, zvykne to byť pred krámamy,..
zameraj sa na záluby, ked sa clovek nudí, nič nerobí vtedy rozmýšla,..
a ak ma volnu chvilu + negativne myslienky nič moc, treba si najsť činnosť, isť sa prejsť, máš priatela tak mozte spolu chodiť na prechádzky, do prírody, možte si isť zaplávať - je to super relax,
su ludia ktorí maju väčšie problemy,.. na to treba myslieť aby si sa nelutovala...
