Mala som kamarátku. Nedá sa povedať, že by to bola ta naj. Ale viete ako.
Mala som takú naj kedysi. V podstate ako dieťa. No odcudzili sme sa, keď ona išla tým zbesilo pubertalnym životom plným sexu s každým, alkohol, drogy a bla bla. Nič pre mňa. Puberta, OK, ale život si dojebat neplánujem. Nuž, tak to skončilo. Prišla ďalšia. Lenže problém bol ten, že vždy to bolo len o jej banálnych problémoch resp. problémoch, ktoré ani neexistovali, to len ona hovorila, že sú, keď nebolo po jej a samozrejme rodičia boli tí, ktorí ju nenávideli najviac. Poviete si OK, na 13-14 rocne decko plne hormónov sa to dá nejako, ale aby vám toto vravela 19 ročná baba. Uff. Asi nie. OK. Poviete si, že fajn. Každý má chyby, nejako to teda zvládnem. Mala frajera, takého kusek staršieho po tom, čo mala predtým, vraj práva láska, len moc hulil , proste kokotko by ste povedali, to je na dlhšie. Zmenila sa. Z tej relatívne v pohode baby sa stala tupá hus, čo sa diva len na to ako vyzerá, ide jej hlavné o to ukazovať sa pred ostatnými chalanmi (bez ohľadu, že 1 už má), v hlave nasrane, reči jak keby zozrala múdrosť sveta a svet bol gombicka. To teda v mojich silno kritických ušiach moc rezonovalo. To, čo dávala na Instagram typu selfie alebo niečo obdobne s nejakým úbohý textom, to už ani nevravím. Vtedy sa to vo mne zlomilo. Jasne, bolo len otázka času kedy sa rozidu, ved len hlupák by to nespravil. Tak sa stalo. Nuž nejakým spôsobom som povedala, vtedy jej bývalému, čo si o nej myslím v záujme jeho vlastného dobra. Ved on predsa všetko vedel, takže snáď - povedala som niečo zle? Odpovedzte si sami. Vyhýbala som sa jej v tom čase už asi pol roka, úprimne nemám chuť tráviť s takými ľuďmi čas. Asi to znie pokrytecky alebo tak, ale som príliš vyberavý človek, zvlášť na ľudí v mojej prítomnosti. Dostalo ma, co mi napísala. Dali sa znova dokopy a chlapec jej samozrejme ukázal môj preslov, čo si myslím. Reakcia? Potvrdilo sa, že je naozaj tak tupá ako som si myslela, ba aj viac. Nemohla sa na nič zmysluplné, len urážky a nič viac. Úbohé. Takto sa človek, ktorý nemá nasrane v hlave nezachova. Vôbec nie kamarátka.
Po pravde? Som rada, že už to nie je viac moja ,, kamarátka,,.
Mrzí ma len jediné. Nikdy som nenašla najlepšiu priateľku, skutočnú. Mam len priateľa, ktorý je aj ňou. No ono to zamrzí, že máte okolo seba len takéto indivíduá. A potom, že ženy sú není falošné a podle. Nestretla som asi ešte takú, ktorá by sa správala normálne. Nejdem to zhadzovať na vplyv sociálnych sietí alebo pod., ved predsa za všetko môžeme my sami, hm?
(ne) priateľstvo?!
nemam slov:D
Som na tom rovnako. Od mala som mala viac kamaratov ako kamaratky. Som povaha ktora nerada pocuva vztahove hluposti, klebety a radsej svoj volny cas travim prijemne a teda v dobrej spolocnosti. Ak uz idem s nejakou kamoskou na kavu alebo na pivo, po hodine pozeram na hodinky kedy pôjdeme domov lebo ma neskutocne vycicava z energie, naopak ked idem s chlapmi tak sedime a cas zbehne neskutocne rychlo :). Su taketo typy nas zien, bud sme velmi vyberave a zenska spolocnost nam vadi alebo neviem kde je problem. Samozrejme treba hladat pricinu aj v sebe, mozno sa ti ludia necitia rovnako dobre v nasej spolocnosti, len nemaju s kym travit cas a tak sme ich posledna volba :D. Mam priatelku uz od skolky, mali sme aj nezhody, ale vzdy sa rady raz za pol roka stretneme a porozprávame sa....ale tiez nam staci len tento cas ktory si venujeme. Najradsej idem na pivo s frajerovym otcom, s jeho kamosmi, atd atd...treba hladat ludi, ktorí nie su plní negativa a duplom, ked ste pesimistickejsieho charakteru ako napríklad ja . Vyhladavam preto ludi vysmiatych, s triezvymi názormi, úprimných.
:D
A no nie všetky baby sú fajn, ja osobne som za mužskú spoločnosť, je pri nich srandy, neurážajú sa ti, nezvyknú vyplakávať, proste život ti zľahčia a celkovo chlapi lepší pre mňa. Od mala to mám tak. Ale chvála Bohu najlepšiu kamošku mám a už dlho a je to moje druhé ja a koonečne nie žiadna z tých zvyčajne opisovaných báb, čo buď od teba niečo chcú, alebo ťa ohovárajú, alebo ti závidia(milióny prípadov ktoré nenávidím), alebo kvôli nejakému dôvodu sú také milučké.. Ale nie všetky baby sú také a je veľa milých dievčat s ktorými si sadneš, ale zlatá baba s ktorou si rozumieš nemusí byť najlepšia kamoška. Ja som najlepšiu kamošku mala v škôlke, potom chvíľu v škole, ale to skončilo na prvom stupni ešte(zistila som, že radšej by sme mali byť iba kamošky, tak som sa cítila lepšie)a vlastne ja som najlepšiu ani vtedy nechcela a povedela som si, že dokážem žiť aj bez nej. Vždy keď nejaká:budeme naj kamkyy? Ja: nope. Nechcela som ju, lebo naviazať sa na jednu osôbku a ostatné dať na vedľajšiu koľaj nie je to pravé. Zvlášť keď si iba rozumieme. Ale to teraz ani nerobím. Táto terajšia to proste prišlo nečakane a už si neviem predstaviť život bez toho môjho šialeného človeka. Proste ona jediná vie aký psychopat až som. :D
No takže neboj sa, aj tebe príde tá tvoja spriaznená duša v podobe priateľky až sestry, ale nie je tiež vylúčené, že to bude kamarát. Chlap môže byť aj naj kamoš a nemusí byť z neho frajer. Počkaj si a dočkáš sa keď to najviac nebudeš čakať. Verím v to.
Veľa šťastia. ;-)
Čo je to keket? To je ako homosexual a podobne?
sme na tom rovnako a ja sa preto radšej kamoším s chlapmi...
ked maju nejaky problem povedia to narovinu, vynadaju si do keketov a o 5 minut už dohaduju že pojdu na pivo... pohodička..
nehanbia sa aj o sexe baviť, o vztahoch, o vsetkom sa s nimi dá v pohode... a nie su takí preafektovaní ako ženske....
kadečo sa dozviem, ked ma niečo zaujima a chcem počuť názor chlapa na danú vec tak to mám z prvej ruky..
Od zien kamaratok si vela neslubuj,ja som sice zena,ale moje skusenosti s kamaratkami tiez nie su najlepsie.Vacsinou su s tebou,ked od teba nieco chcu ako napr.vyplakat sa,ked sa maju fajn,tak len tak nezistne s tebou malokedy niekam pojdu travit cas.To este s kamaratmi-muzmi mam lepsie skusenosti,s tymi je aj sranda,jednaju s tebou vacsinou na rovinu a nemusis hadat zmysel ich konania.
