Mám 23 rokov, nikdy som nemal babu, sex, vzťah, nič. Nie že by som nemohol, len som sa tak rozhodol... Byť sám má nespočet výhod, hlavne všetok čas a peniaze mám len pre seba, môžem sa venovať kariére, a kupovať si čo chcem, len tak, ako nič, môžem mať svoje koníčky, nemusím sa v nich obmedzovať, môžem cestovať za prácou... teda veľa pracujem, viac zarábam, vzdelávam sa, keďže nemám priateľku tak nemusím na nikom míňať peniaze/čas/energiu...
Nikdy som sa do nikoho "nezamiloval" v tom pravom zmysle slova. Ženy ma priťahujú len ako sexuálne objekty. Nevidím vo "vzťahu" žiadne výhody. Teda len jednu a to - pravidelný sex. Ale vstupovať do toho len kvôli jednej oproti 1000 je nerozumné.
Tak ma zaujíma, prečo vlastne vy ľudia vstupujete do vzťahov, keď vás to v konečnom dôsledku len zničí (rozvody). Potrebujete počuť od niekoho "milujem ťa"? Bojíte sa tmy a potrebujete mať pri sebe niekoho kto by s vami spal v posteli? :D Alebo z ekonomických dôvodov? - že v dvoch sa nájom platí lepšie než ako jeden. A ako sa vlastne dostanete do toho, že sa s niekým zoznámite a zaľúbite sa do neho/nej? Ja toto nechápem... ja som asi proste ten typ, ktorý na vzťahy nie je...