Ahojte mam problem vo vztahu, teda skor je to moj problem ako jeho, ale ide o to, ze po 3 rokoch zacinam mat pocit, ze sme obaja prilis rozdielni. On je typicky rodinny typ co mu k stastiu staci mat pracu zenu postavit dom usadit sa a mat deti a spokojne dozije az do smrti, naopak ja takto svoj zivot nevidim. Som viac zamerana na budovanie kariery financne zabezpecenie cestovanie a rodinu a to, ze by som sa mala usadit este nechcem riesit. No momentalne sa to v nasom zivote blizi k tomu, ze by sme sa mali posunut dalej, ale ako ked kazdy chceme ine? Da sa to zosuladit prekonat? Ineho nechcem inac si sadneme vo vsetkom, ale nedokazem sa zmierit, ze nema ziadne ambicie, plany a nijaku ochotu na sebe pracovat a zlepsovat sa. Kvoli tomu sa potom len hadame, kedze mu to vycitam poradte co robit?
Moze to fungovat?
Prepáč že ti odpoviem útokom ale moja odpoveď pochádza z mojej vlastnej negatívnej skúsenosti. Môj teraz už čoskoro budúci ex-manžel, ktorého som spoznala pred asi šiestimi rokmi ale zblížili sme sa viacej pred asi päť-a-pol rokmi, mal kedysi o mne tiež podobné reči ako ty o svojom priateľovi. Písal o mne svojej bývalej frajerke tiež doslova že "nemám žiadne ambície" a tak podobne (mimochodom tá jeho bývalá frajerka bola vydatá žena a bola vydatá už v čase, keď si s ním začala románik, ale to bolo ešte predtým než som ho ja spoznala... potom s tým románikom ona skončila a on asi rok na to začal chodiť so mnou, ale s ňou bol stále v kontakte, a ja mám dojem že ju to začalo štvať že už zrazu ona nebola jediná od neho obdivovaná, ale v tomto sa môžem mýliť). Všetci dotyční sme pôvodom z Československa a všetci žijeme v zahraničí. Ja som za neho zaručila podľa tunajších pravidiel, aby si tu on v zahraničí mohol zlegalizovať pobyt, pretože tu žil roky načierno. A pretože som v čase, keď sme spolu začali chodiť a keď sme potom mali svadbu (hlavne kvôli NEMU, aby si tu on mohol čím skôr zlegitimizovať pobyt) bola nedobrovoľne nezamestnaná a navyše som si ešte robila online školu (ktorú som potom aj vďaka stresom nedokončila) tak sa o mne takto pohŕdavo vyjadroval (pôvodne som sem chcela písať viacej toho čo mi povedal , ale som si to rozmyslela). No skončilo to tak, že ja tu teraz mám (zatiaľ) zamestnanie na vládnom úrade už niekoľko rokov (začínala som v call-centre), a dala som si žiadosť na výberové konanie na školenie v oblasti leteckého dispečingu, pretože ma tá oblasť zaujíma a rozmýšľala som nad tým niekoľko rokov (je dosť možné že sa tam nedostanem pretože sa tam nedostane 99 percent uchádzačov, ale aj tak sa snažím tomu venovať a sama sa vzdelávať v tom obore vo voľných chvíľach, keď sa mi chce). Medzitým sa venujem rozličným koníčkom, ak mám chuť. Žijeme oddelene, živím sa sama, zo svojho platu, on maximálne zaplatil nákup potravín ak som u neho bola občas. On si za ten čas prenajal byt ktorý si celkom pekne upravil (je manuálne zručný), a jeho ambície stať sa slávnym skončili projektom, na ktorý minul kopec peňazí a ktorý nakoniec ostal v šuplíku (napriek mojmu povzbudzovaniu, aby to dokončil). Ak netrávi čas u kamarátov, tak po večeroch trávi čas pozeraním hlavne rozličných pochybných webstránok s konšpiračnými teóriami, alebo najnovšie pozeraním seriála o vraždách (kedysi aspoň pozeral viac prírodopisné filmy, aj sme ich pozerávali spolu). No a keďže on bude mať budúci rok štyridsať a skončenú má len učňovku s maturitou (týmto vôbec nechcem kritizovať jeho vzdelanie pretože nie som ten typ, je to len konštatovanie faktu) tak neviem čo potom bude robiť keď teda mu ten projekt nevyšiel (a to som sa mu snažila aj ukázať pracovné ponuky, aké som občas našla na internete v tom obore). V podstate mu ani neželám nič zlé, nech si je kľudne úspešný, nech si nájde nový vzťah (napriek tomu že ma veľmi zle podrazil a zobral mi roky môjho života a to ešte neviem, ako sa ku mne zachová pri rozvode, mu stále želám nech mu život vyjde) len mám dojem, že s tými takzvanými ambíciami to nakoniec dopadlo viacej v môj prospech ako jeho. Ja som vždy chcela mať deti a rodinu a absolútne nechápem, prečo je toto niečo, na čo sa v dnešnej spoločnosti pozerajú ľudia takto s pohŕdaním. A vieš čo? Stále by som chcela mať deti a rodinu (ale bohužiaľ nie je s kým), a síce ma veľmi láka práce leteckej dispečerky, ale keby prišlo na to, že si mám vybrať medzi možnosťou mať deti a rodinu, alebo kariérou v tom obore, tak akokoľvek ma tá práca láka, radšej vyberiem deti a rodinu (bohužiaľ v tomto obore starší vek začína byť prekážkou a tiež školenie môže trvať aj rok-dva, takže tam pre mňa nastupuje možnosť reálneho konfliktu).
V podstate som ti asi nič neporadila, ale možno by si sa mohla zamyslieť nad svojím postojom voči svojmu partnerovi. Tým postojom mám na mysli hlavne tie reči okolo kariéry. Možno nie si taká istá ako môj budúci ex-manžel, ale poviem ti že nie je nič príjemné keď tvoj partner sa o tebe takto negatívne vyjadruje. A tiež si myslím, že by si mu mala dať šancu nech si nájde partnerku s podobnými predstavami o živote, ako má on, a neoberať ho o čas. Ty si potom môžeš hľadať niekoho kto je viacej podľa tvojich predstáv.
Mala by si si všímať na ňom tie pozitívne vlastnosti. Myslím, že takýto je každý chlap. Čo chlap potrebujem? Predsa len ženu, rodinu a pekný, šťastný život a plné brucho:D:D
Ja zase naopak dávam palec dole.
voľakedy by sa týmto príspevkom dalo argumentovať ale v dnešnej dobe určite nie. Všetko je ... a aj vzťahy. Ak človek nemá dostatok peňazí, nemá vzťah. Ak ich dostatok má, tak opäť nemá vzťah, pretože musí pracovať, aby tie peniaze zarobil a často mu to zaberie všetok voľný čas. V dnešnej dobe nejestvuje niečo ako ,,živiť ženu,, To si môžu dovoliť tí, ktorí zarábajú aspoň 1000 eur v čistom a nie priemerní ľudia na SK. Rodinu a bývanie chcú všetci, ale za akú cenu? Za cenu, že partnera neuvidíte, neuvidíte vyrastať vaše deti, alebo za cenu, že budete celý život splácať niečo, čo nebude nikdy Vaše???
Nič v zlom, ale pre väčšinu ľudí je nereálne na Slovensku to, aby žena ostala doma! A ak si chce človek založiť rodinu, tak tiež nemôžu byť obaja nezamestnaní. Tak aké je riešenie? Odísť zo Slovenska za lepšími platmi? Slováci sú trafení národ!!! Nič v zlom.
Nikdy by som nechcel chodiť na týždňovky a nevidieť ženu, alebo nevidieť vyrastať deti. Len aby mali čo jesť. reálne by som s rodinou chcel byť. Ale dá sa to na Slovensku?
teraz akurát tí šuhajkovia akože vymysleli, že dajú opatrovateľkám ,,až,, minimálnu mzdu :O No výsmech spoločnosti a napľutie do tvárí ich matiek a otcov, ktorí na túto vládu robili celý život a na staré kolená sa o nich nebude mať kto postarať. Hanba tomuto systému.
Ten príspevok je pekná ,,s prepáčením,, pičovina!
Lollka - perfektny prispevok, v kt. si zhrnula prispevky vacsiny chlapov a chlapcov na tomto portale :), ale zial nielen na tomto portale, ale i v realite. Za mna tiez palec horec :).
Lollka
toto je dost dolezita sucast zivota ktora musi byt dopredu zvladnuta.. tiez som bola obdobna a moj muz chel hned dieta.. milovala som ho a tak som pristala. najlepsie rozhodnutie ake som urobila. cestovat , kariera a aj financie - to vsetko sa da aj s detmi. nie v takej miere ale da sa... budem ti len drzat palce aby si sa dobre rozhodla
Pekny prispevok Lolka. Tak je.
Zeny to maju v dnesnom svete velmi tazke a nech robia cokolvek, vzdy budu odsudzovane. Minule tu jedna pisala ze ma nizky plat a dlhorocny partner co zaraba o dost viacej jej nijak financne nepomoze a vsetko musia platit napoly. Taka zena nemoze ocakavat ze ked zalozi rodinu ze ju jej partner uzivi a financne podpori. To nebola karieristka. Nadavali ste hej ze je chudera a ma si na seba zarobit sama a robit karieru. Tu je zena ktora si na seba zarobi a tu karieru robi ale zas je to len zle. Ak by isla teraz na matersku pochova karieru, dostane nejaku matersku ktora je o hodne nizsia nez co zarobi teraz a ked sa vrati do prace tazko bude pokracovat v tej kariere ktoru zacala. Podla vasich prispevkov ju muz nema co zivit ani financne podporit takze vsetko musi zvladnut sama. A ak strati karier a financie je to len jej chyba lebo je neschopna a chudera. A potom sa nedivte ze biela rasa vymiera ked zeny musia robit karieru aby sa uzivili a nemozu si dobolit mst deti lebo muzi nie su ochotni zivit rodiny.
