Ahojte mam problem vo vztahu, teda skor je to moj problem ako jeho, ale ide o to, ze po 3 rokoch zacinam mat pocit, ze sme obaja prilis rozdielni. On je typicky rodinny typ co mu k stastiu staci mat pracu zenu postavit dom usadit sa a mat deti a spokojne dozije az do smrti, naopak ja takto svoj zivot nevidim. Som viac zamerana na budovanie kariery financne zabezpecenie cestovanie a rodinu a to, ze by som sa mala usadit este nechcem riesit. No momentalne sa to v nasom zivote blizi k tomu, ze by sme sa mali posunut dalej, ale ako ked kazdy chceme ine? Da sa to zosuladit prekonat? Ineho nechcem inac si sadneme vo vsetkom, ale nedokazem sa zmierit, ze nema ziadne ambicie, plany a nijaku ochotu na sebe pracovat a zlepsovat sa. Kvoli tomu sa potom len hadame, kedze mu to vycitam poradte co robit?
Moze to fungovat?
Narocna
