Ahojte, som v dlhorocnom vztahu, pomaly nam to taha na 5 rokov. Vsetko klape ako ma, aspon normalni ludia by to tak vnimali, ale ja som zaseknuta v minulosti. Tazia ma na dusi udalosti, ktore sa stali davnejsie a aj ked som ich odpustila, zyknu sa vynarat a vrtat mi hlavou. Som typ cloveka, ktory casto premysla a to moje premyslanie ma raz dostane do hrobu. Neviem si s tym pomoct, stale sa v niecom vrtam, miesto toho aby som sa tesila zo zivota, radsej rozmyslam nad vecami davno minulymi a to mi brani zit. Lebo ja nezijem, len prezivam. Nase zaciatky vztahu boli pekne, no stali sa veci, ktore ja stale drzim v hlave, veci, ktore mi velmi ublizili a neviem sa zmierit s tym, ze sa stali. Mate prosim vas niekto podobny problem? A ked ano, ako ste sa s tym vysporiadali?
Problem s odpustanim
Dievca, ty si typicka hysterka, vyplakavas tu, ale rozist sa nie. Protirecis si...rani ta ale je velmi dobry chlap. A co tu riesis aky kostym? No niekomu sa to nepaci a co? To zas budes riesit 10 rokov? Neviem pride mi to zvlastne.
naposledy po druhej ciare ma zacala obvinovat z vymyslenych kokotin, kolko krat po ciare ked som o tom ani netusil si si vymyslela naku picovinu
psuychoze ZDAR!!!
skoro vsetko su to vymyslene picoviny... niektore su z roku predkrista ku ktorym sa neviem vyjadrit, ale nech sa paci .|..
Zvlast po 5 rokoch. Len ty vrtas stale v tom istom. Podvedome ho uz nechces a preto si hladas zamienky.
Tazko sa mi na to zabúda, keďže som žena, pre ktorú sú najväčším prejavom lásky dotyky, maznanie, milovanie, milé slová, komplimenty. Naopak mi nič nehovoria dary, pomoc v domácnosti, či niekam pôjdeme, či ostaneme doma a podobne, netvrdím, že ma to nepoteší, ale nehraje to u mňa nejakú špeciálnu úlohu. Nezaťažoval by som si hlavu týmto smerom. No naopak, keď niekto do mňa zatne tým druhým spôsobom, neviem sa cez to preniesť. Možno aj viem, ale na týždeň, dva, potom sa to opäť vynorí, jak nejaká choroba, ktorú ste len potlačili, zmiernili symptómy, ale nevyliecili a v určitých intervaloch sa derie späť na povrch. Nieje to môj prvý vzťah, mám ich za sebou niekoľko, ale takýto problém som nikdy nemala. Stalo sa veľa veci, ktoré ma dostali do stavu, že mám pocit že ho nepritahujem. Nikdy predtým som nič podobné neprežívala, ani z diaľky. A čo s takým vzťahom, keď už aj milovníčka posteľných hratok stráca o niečo také záujem? Vyslovene mi vadí, keď ma k niečomu dojst. A do tohto štádia som sa dostala rokmi, rokmi, keď mi postupne dával najavo, že to tak je a môže si teraz rozprávať/robiť čo len chce, neviem si pomôcť, tak to cítim. Je tu vôbec žena, ktorá spočíta komplimenty za 5 rokov na prstoch jednej ruky? A to bola x krát riešená záležitosť, x krát padli slová o tom ako sa to zmení, no nezmenilo. Najskôr tvrdil, že on na také nieje, keď som mu pripomenula, že pri bývalej taký problém nemal, prišiel s tým, že na to pozabudol. Ako pozabudol???, ok medzi jeho predchádzajúcim vzťahom a tým našim bola síce niekoľkoročná pauza, ale na také sa predsa nedá zabudnúť, buď nie som taký typ, čiže som to nikdy neriešil, alebo má milá moja nepritahujes. Aspoň nie dostatočne na to, aby som ti nejak polichotil. Mne táto jeho tretia možnosť o zabudnutí proste nedáva zmysel. A možnosti mal milión, nie som žiadna šedá myška, ani v posteli, ani v reále. Naopak prišlo veľa negatívnych narážok, ktoré sa mi tvrdo vrhli do pamäte. Potom tie intervaly styku v našich začiatkoch, keď bolo všetko presnejšie ako milovanie a človek len čaká a čaká, dní ubiehajú, potom týždeň, dva. Do toho to porno, keď sa to dá vôbec tak nazvať, lebo to boli len sólo ženy, ktoré sa tam predvádzali + zhoda všetky vyzerali akoby ich jedna mater mala, vyziabnuta až anorekticka postava, silikóny, nič mne blizke. Ja nosím S/M, týmto babám zo spomínaných videí kľudne popocitate všetky kosti. Nahoda? Neverím tomu, skvor mám pocit, že si vybral ženu, ktorá je mimo jeho predstáv. Pri milovaní som si všimla, že mal prevažne zatvorené oci, prečo, keď muž je vizuálny typ? Raz som si pre neho pripravila prekvapenie v podobe erotického kostýmu, nebolo to prvý krát, obľubujem bielizen, dokonca sme sa o tom rozprávali v práci s kolegami, ktorí mi snívali o tom, ako by chceli byť v jeho koži. Ja celá natesena sa doma pripravujem, očakávam jeho príchod a on na mňa vybafne, že načo toto robím, že jemu to vôbec netreba. Tie slová ma doslova prebodli a takto môžem pokračovať do nekonečna, veľa veľa ďalších detailov, ktoré mi je ťažko písať. A tak som si vyskladala rovnicu, z ktorej mi vyslo, že ho proste nepritahujem, nestojím mu za nič. A zrazu, po mojom vyhlásení, že mu neverím, že takýto vzťah nemá zmysel, že ma to ťaží na duši a nedokážem takto existovať, zrazu aké zmeny sa dejú, len škoda, že im neverím, skôr to vidím na topiaceho, ktorý sa slamky chytá. A toto trvá už pár mesiacov, no moje srdce tomu neverí a mozog tomu nerozumie a táto dvojkombinacia je pre mňa vražedná. Ináč je to veľmi dobrý chlap. Neviem ako z toho vonku, nebaví ma takto žiť, neviem sa cez to preniesť, neverím mu.. ☹️
sak to je uplne normalne,co prezivas, ja to poznam, zazivam to stale. mas vsak stastie, ak sa naozaj zmenil a uz nerobi tie hrozne veci, ktore sa ti zafixovali v pamati, ale sa zmenil k lepsiemu
lebo ak to robi stale tak je to horsie, je to normalne, minulost je nasa sucast ci chcemeci nie..tak si to pamataj...ale strasne dobre to chapem,ked si tiez spomeniem na iste excesy od partnera, tak mam chut ho zahrdusit vlastnymi rukami, a stale mi to tiez viri v hlave.
Ale neviem sa toho zbavit ani ja.AZ tak, ze si nadavam,ze som mu to odpustila,ze som nemala, ze to zneuziva preto, ze som prilis dobra, a preto sa chcem rozist.
*Vies ono ide aj o to,ake su to veci...ak naozaj hrozne, podviedol ta,vynadal do kuriev a inych zbil, oklamal, sklamal, tyranizoval,tak su to vazne veci, alepokial je to iba, ze nesiel s tebou do kina a opil sa s kamosmi,tak zbytocne nafukujes**
podla tohoco povazujes za zle...
Niekedy človek jednoducho nemôže a nedokáže odpustiť a je to normálne. Seien Sie nicht papstlicher als Papst!
Z odpúšťaním máme viac či menej problémy všetci.Pritom je to jedena z najväčších služieb božej milosti ktorú môžme preukázať blížnemu svojmu aj sebe.Nenadarmo sa modlíme:ODPUSŤ NÁM NAŠE VYNY _ TAK AKO I MY ODPÚŠŤAME.Učíme sa to celý život !Ako sa cez to preniesť tak na to musíš prísť sama.Lebo pre každého je dobré len to poznanie ku ktorému sa dopracuje sám.
ty necitis vsade klamstvo a pretvarku, ty si len neskutocne zakomplexovana.
Mam si pustit pesnicku? :)
I'm only human
I do what I can
I'm just a man
I do what I can
Don't put the blame on me
Don't put your blame on me