Ahojte, som v dlhorocnom vztahu, pomaly nam to taha na 5 rokov. Vsetko klape ako ma, aspon normalni ludia by to tak vnimali, ale ja som zaseknuta v minulosti. Tazia ma na dusi udalosti, ktore sa stali davnejsie a aj ked som ich odpustila, zyknu sa vynarat a vrtat mi hlavou. Som typ cloveka, ktory casto premysla a to moje premyslanie ma raz dostane do hrobu. Neviem si s tym pomoct, stale sa v niecom vrtam, miesto toho aby som sa tesila zo zivota, radsej rozmyslam nad vecami davno minulymi a to mi brani zit. Lebo ja nezijem, len prezivam. Nase zaciatky vztahu boli pekne, no stali sa veci, ktore ja stale drzim v hlave, veci, ktore mi velmi ublizili a neviem sa zmierit s tym, ze sa stali. Mate prosim vas niekto podobny problem? A ked ano, ako ste sa s tym vysporiadali?
Problem s odpustanim
No jedine rozhod ci uz docasny alebo definitivny, pretoze ak si toto nie si schopna vyjasnit spolu s nim, moze sa ti to podarit asi uz len bez neho. Takto si koledujes bud o psychicke zrutenie sa ci slusny nador na mozgu.
Moja, musíš žiť pre prítomnosť a nie pre minulosť. Keď ho naozaj miluješ a teraz všetko je ok, tak si to užívaj, buď šťastná. Vôbec nemysli na minulosť, to už vôbec nezmeníš!
Pomôže ti aj meditácia, jóga, rozhovor s kamarátkami, psychológom..
Tak porno je blbost to pozera kazdy chlap to neries. Ze ta sprvoti sexualne odmietal je divne ale rozpravali ste sa o tom? Ze preco to robil. Ked je nejaky problem treba si to vydiskutovat lebo ta to bude tazit dlho.
Nemozne, mne moj mozog nepomoze nic zastavit, on slape, slape, proste ma sialenu vydrz. Dnes mam upratovaci den, clovek by si povedal, ze ked upratujem, tak upratujem, ale ja upratujem a popritom mozog pracuje na plne obratky. Take nieco mam aj pri sexe, uzit si ho? Nehrozi, mozog rozmysla nad kadejakymi sprostostami, miesto toho aby si uzival dane chvile. Citim sa jak psychopat, do slova a do pismena. :( Proste moja dovera k nemu je velmi nastrbena a neviem si predstavit ako to dat do poriadku. Dni plynu, clovek by povedal, ze cas zahoji vsetky rany, ale aj napriek tomu, ze preslo vela casu, moje rany nezahojil.
Take strucne priklady: Ked sme spolu zacinali, velakrat ma po sexualnej stranke odmietol, zapisalo sa to na mne velmi. Este ako bonus som mu v PC objavila xy porna a nie nebol to zamer, keby niekto chcel nieco take podotknut, bola to nahoda jak svina a ani by ma nikdy nenapadlo, ze ma clovek v zaciatkoch vztahu take potreby.
Potom mi stale vrta hlavou, ako raz moju kamosku silou mocou nechcel pustit domov, poznal ju len par dni, ona chcela ist domov, ja uz som spala a on ju nechcel pustit domov, pricom ona si uz chcela volat taxik. Neverim tomu, ze to bolo len tak z dobrosrdecnosti, uz duplom nie u chlapa, A takych pribehov mam strasne vela.
A aj ked je momentalne vsetko v poriadku, moja hlava nieje a asi ani nikdy nebude, mam ten pocit.
Rozmýšľaš asi preto, že máš prečo a máš aj s čím. Povahu asi ťažko zmeníš, to musíš brať aj tak. Možno by sa dalo nejako dopracovať aj flegmatickosti, ale isto nie úplne. Najlepšou terapiou by pre teba bolo, keby si v čase, keď ťa dobehnú zase tie myšlienky, robila niečo úplne iné, čo by odviedlo tvoju pozornosť. Trebárs si maľuj alebo tak.
Ak si veriaca, radim ti aby si sa o tom rozpravala s knazom...
