Ahojte. Mám problém, ktorý má ničí už dlhú dobu a nejako si s tým neviem rady :( Trochu sa rozpíšem ak to nebude vadiť.
Týka sa to pedofílie a homosexuality teda ak je to naozaj ono a nie niečo, čo sa len snažím touto ,,diagnózou'' prekryť. Jedná sa o to, že mám úplne zlé myšlienky súvisiace s náboženstvom a s ublížením iným atď. Je to neskutočne zaťažujúce, mám z toho výčitky, ak sa pomodlím a poprosím Boha, aby všetkých a všetko požehnal, o niečo sa mi uľaví. Znie to asi šialene a smiešne, no privádza ma to do úzkostí a neistoty. Cítim sa akoby som bol väzňom vlastnej mysle. Keďže cítim výčitky a som veriaci, často chodím na spovede, kde to všetko vyznám. No potom o nejaký čas mi to napadne znovu, a znova sa to všetko opakuje dokola :( Je to psycho.
O pedofílii a homosexualite som si už čo to prečítal. Ak som to správne pochopil, zahráva sa to s našou psychikou. Ak sa mám pozrieť na samého seba, povedal by som, že som niečo ako filantrop, mám rád ľudí a chcem pre nich dobro. Nejak takto. A potom mi to dáva zmysel, že ak mi niečo takéto napadne, cítim z toho neskutočnú úzkosť. Pretože to napáda niečo, čo mám rád a na čom mi záleží. Rovnako ako aj na náboženstve.
Dobrá rada, ku ktorej som sa dostal je, že ak je to proti mojej vôli, tak to nie je hriech a ani v tom nemám vinu, nemám to teda riešiť. Lenže ja som si tak neistý, že neviem určiť či to bolo proti mojej vôli alebo nie :( Pretože to, či to chcem alebo nie, si uvedomím až potom. Nie predtým. A tak mám pocit, že predtým som to chcel, no až po vykonaní som si uvedomil, že to bolo zlé. Snáď mi rozumiete. Stáva sa mi, že keď nad niečim rozmýšľam, tak si niekde na pozadí počas toho uvedomím, že sú tu tie zlé myšlienky a potom mi to do toho napadne. Alebo keď si uvedomím, že som rád, že mi to nenapadá, tak v tom bum. A neviem to rozoznať, či som to chcel alebo nie, či mám vinu alebo nie. Tá myšlienka má formu vety, ako keď niekomu nadávate alebo tak.
Mávam aj iné formy, napríklad keď niečo robím, tak počas toho mi napadne, že touto činnosťou niekomu ublížim alebo že ho znásilňujem že tým, že to robím potvrdzujem tú myšlienku, že niekomu sa stane niečo zlé. A potom mám nutkanie prerušiť činnosť ,,urobiť sa'' alebo ju začať odznova alebo to nechať úplne tak. Vyvádza ma to z miery a som z toho na nervy.
Ak to skúsim ignorovať, stále mi niekde na pozadí ťuká, že to tam bolo a že to bolo zlé, jednoducho výčitky. Myslím, že by som dokázal nevšímať si to ak by som s istotou vedel, že ma to atakuje a je to načisto proti mojej vôli. Lenže cítim neistotu.
Viete mi nejako poradiť? Vyjadriť váš pohľad na takéhoto človeka? Čo by ste robili na mojom mieste vy? Čo je podľa vás správne?
Lieky podľa mňa netreba, skôr som názoru, že stačí si uvedomiť nejakú podstatnú vec, ktorá mi zrejme uniká.
Ďakujem za vaše reakcie a prajem pekný deň
Boj s vlastnou mysľou(pedofília&homosexualita)
Neviem, z opisu zakladateľa témy mám tiež dojem, že sa môže jednať a obsesívno-kompulzívnu poruchu, len mám dojem, že on sa na to snaží nahliadať cez okienko náboženstva a náboženskej morálky, namiesto cez pohľad medicíny/psychiatrie. Mám dojem, že by nezaškodilo venovať trochu času riešeniu (alebo aspoň pokusu o riešenie) tohoto stavu cez zdravotnícky personál (návštevou u psycholoóga alebo psychiatra).
anjelik ty si kresťanka?Naozaj si stále žila takým počestným príkladným životom.Žeby toľko dobrých a len jeden zlý neuveriteľné.Ocd je zlé nebezpečné ale sexuálne prasačiny to už je o niečom inom?Musíš najprv poznať úplný život toho o kom chceš besedovať.Poznať dôvody a príčiny takého správania ale pokiaľ sa jedná o tunajšiu mentalitu vždy len jeden môže byť ukrižovaný.Lebo je to katolík lebo zhrešil proti rodičom lebo je iný poďme ho ukrižovať.Lebo nepatrí medzi vás lebo vy ste normálny a on nie.Lebo len to čo tvrdíde a poviete vy ako váčšina tak len to je tak a to je sväté.Lebo on sa zaobíjde aj bez vás je to čudné a nevyhľadáva spoločnosť pokrytcov ktorý si hovoria keď vieš pomôcť pomáhaj keď nevieš tak škoď.LEBO je to vaša mentalita hľadať všetku vinu iba na jednom aby sa zmyla všetka špina z ostatných.Lebo ten smilnil a spal s tou a s tou lebo medzi mužom a ženou nič iné ani nemôže byť.Lebo ten sa tak správal ku rodičom ale nežili v tej rodine.Lebo ten sa o vás nestará ale vy chcete o ňom vedieť všetko.Vedieť čo sa patrí hovoriť a čo pýťať.Kto komu chce škodiť kto komu závidí kto koho ohovára.
Kokos a toto moze byt vas sused.
Asi by som začala tvojim vyhlásením, že máš ľudí rád a nikomu by si neublížil. :o) Mať rád, znamená, okrem toho bežného, čo si pod tým ľudia predstavujú, milovať, ľúbiť, byť kamarát, mať v sebe rád. To je to, čo ty postrádaš,.vnútorný rád...usporiadanie a sled myšlienok, predstáv, návodov, ako čo riešiť. Myseľ funguje trošku inak, ako si ty predstavuješ..ona je všetkým, čo jej ponúkneš. Potom naozaj môžeš byť filantrop, ale rovnako aj zvrhlý pedofil, túžiaci šukať v kostolnej lavici malé dievčatká alebo skôr teda chlapcov.
Píšeš, že si najskôr niečo predstavíš a až potom vieš, že to nebolo správne, ale nerobíš to dobrovoľne. :o) Tak to zmeň..ono musíš si uvedomiť, že každú jednu obsesiu si už vytvoril a ona nikdy nezmizne. Vždy sa ti bude ponúkať..a ty, pokiaľ sa neovládneš..v zmysle..toto nie som ja, to je len ponuka..a jasne si to neuvedomíš, tak znovu do nej spadneš. Čím častejšie to budeš robiť, vracať sa k obsesiám, tým silnejšie to bude a nakoniec už prídeš aj o ten zbytok sebaovládania, ktorý ešte máš. Je to náročné, ovládať sa..naozaj zváž psychológa.
Nemýliš sa, tvoje obsesie sú stále s tebou..je ale na tebe..či im opakovane budeš podliehať. Môj názor je, ak si niekto predstavuje, že druhým ubližuje, že chce, aby sa im diali zlé veci..že to je znak toho, že sám nie je šťastný, sám nie je spokojný a že je vnútorne nahnevaný na celý svet..a nikto v sebe nechce mať hnev..nutne sa musí dostať mimo a tak to *vyvrhne* smerom k druhým. Jasné, že pokiaľ nemáš v ruke guľovnicu, nič zlé sa nestane..druhým. Ale zranený zostávaš ty..lebo ten hnev je v tebe a ničí ťa. Teba dvojnásobne, lebo sa pokladáš za dobrého kresťana a je nemysliteľné, aby dobrí kresťania ubližovali ľuďom. Ja osobne by som to občas mlátila po tých hlavách sprostých..ale vieš, ono to nepomôže.:o)) Pomôže len vysvetlenie a pochopenie.
Tak, skúšaj znovu a znovu...ak sa objaví nejaká zlá predstava, v momente vytvor inú..nie si to ty, a vybavené. je to len blbý nápad, čo ma niekedy v minulosti napadol.
Možno by ti pomohlo..nielen si o sebe myslieť, že chceš ľuďom pomáhať, ale im aj pomáhať v reálnom živote. Na fare ti isto poradia. :o)
Pedofília a homosexualita..to je o niečom inom ako obsesie..ale ak si si vybral ako svoje majstrovské veľdielo, predstaviť si, že to robíš s malými chlapcami..tak asi preto, že je to vrcholne nemorálne, ale už len predstaviť si to, ti zrejme dalo pocit..že máš na to, robiť si, čo chceš, mať silu sa vzoprieť morálke tejto spoločnosti. Predstaviť sa dá naozaj hocičo..ale potom treba aj niesť dôsledky takýchto úletov...tak hľadaj svoju silu skôr v tom dobrom, čo pre druhých a aj pre seba, budeš konať. :o)
Je to presne toto henryklahola.nazory.cz
Je to obsesívno-kompulzívna porucha. Odporúčam psychológa.
Môžeš si tiež prečítať knihu:
Thomas M. Santa: Porozumět úzkostlivým
Tak ty by si ani nemal existovať Benedick50 ty úchylný odpad ty nepatríš medzi ľudí ale na šibenicu alebo by ťa mali vykastrovať prasa zvrhlé hnuuus..
Ak chceš môžme o tom podebatiť napíš mi na hujvaldt@gmail.com viem poradiť.
