Manželka sa po 10 rokoch úplne zmenila. Je pasívna, frustrovaná, vyhľadáva samotu a uzatvára sa pred svetom. Som z toho nešťastný a zvažujem rozvod. Sme spolu už dosť dlho a ja ju prestávam spoznávať, keby bola takáto na počiatku tak s ňou isto nie som. Už asi jediné čo ma s ňou spája je dcéra a spomienky na minulosť. Realita je úplne nanič. Viem z čoho je frustrovaná, ale s tým jej nedokážem pomôcť a dokonca to začína dávať za vinu aj mne a pritom sme dieťa chceli obaja. Neviem čo ďalej ešte sme mladí, ale ja takýto život nechcem. Všetko materiálne máme nič nám po tejto steánke nechýba, ale mne chýba to usmievavé žieňa z pred 10, 5 rokov. Dcérka mi robí radosť, ale už ju nezdielam s manželkou, lebo jej začína byť všetko jedno. Mám odísť/ostať? trápiť sa, byť nešťastný?Nemám ani štyridsať a takýto partnerský vzťah nechcem. Viem to na isto, už ju nemilujem.
Odísť, ostať?
Ja viem v čom je problém. Stále sa so mnou porovnáva. Mám manažérsku funkciu a ju to strašne hnevá, že keď prišla z matersjej tak už nové vedenie s ňou nerátalo. Odvtedy to išlo z kopca. Pritom sme sa dlho o tom rozprávali, že s dieťaťom môžu prísť kariérne komplikácie. Ona bola hlavne vystrašená, aby nedopadla ako jej sestra čo nakoniec nemá deti. Chceli sme vždy dieťa len sa proste nevie s tým vyrovnať. Ja ju podporujem, viem ako jednať s ľuďmi, že rodina je takpovediac tím tak aspoň doma jej nechávam tú šéfovskú úlohu. Neznesiem ale tú drezúru dcérky. Mení fleky je z toho nervózna, zmenila sa strašne moc. Všetky naše spoločné rozhovory končia pri jej robote. Snažím sa jej vysvetliť, že dôležité je byť zdravý, vyrovnaný a spokojne žiť ona len odvetí veď hej a zas skončí pri svojej robote. Mám pocit akokeby občas ľutovala odchod na materskú a preto tak sekíruje dcéru. Ťahám ju von nechce, potrebuje sa vydepkovať. Proste prestávame robiť spoločné aktivity a len tak prežívame. Je to o ničom.
Patrali ste preco po tom tuzi? Mozno sa citi neuznana, ze v zivote nieco zmeskala a ma pocit ze ma na viac. Ambicie nie su zle, len donekonecna sa nemoze vyhovarat na ten isty dovod.
Ja neviem, rodiny sa rozpadavaju kvoli vacsim problemom a tak nejak si myslim, ze ty ju mas stale rad. Ako sa k tebe sprava? Uvedomuje si vasu situaciu? Nebolo by odveci vediet jej nazor.
Cariboo prechodný stav netrvá dva roky! Nechcem nič hádzať len tak za hlavu a utekať, len sa na to nemôžem pozerať, lebo ma to bolí. Dcérka si naopak obliekla tričko s dlhým rukávam a zistili sme to až u lekárky. Odišli sme z ambulancie a zjazdila ju akokeby išla tretia svetová. Hanbu si mi narobila čo si doktorka o mne pomyslí. Proste sme to v zhone prehliadli a nič také vážne sa podla mňa nestalo. Takýchto vecí som už spozoroval viac. Malá to už začína vnímať a keď som s ňou len ja tak je uvolnená, hravá proste nie je v strehu a v pozore ako keď je s mamou. Keď jej poviem, že nech to nepreháňa tak som zlý lebo ja ju rozmaznávam. Nerozmaznávam len sa proste neodbavujem na vlastnom dieťati! Nič nepotrebujeme tak neviem čo tak baží po šéfovaní, riadení a uznaní. Môžeme žiť pohodový život, ale ten proste nie je. Možno sa to niekomu zdá malicherné, ale pre mňa je rodinná pohoda veľmi dôležitá inak to všetko stráca zmysel.
Trochu ma desi ako to dnes chodi. Je to jednoduchsie zahodit vsetok spolocny cas, opustit partnera a ist dalej? Nekritizujem, len sa pytam!
Aguero, viem si este mlady a zasluzis si zit stastne, ale keby si ty bol v opacnej situacii? Co by si potreboval? Pomohlo by ti keby ta manzelka opustila? Lebo toto je mozno len prechodny stav a po nom sa situacia moze zmenit.
K vztahu s dcerou: bola k nej od mala chladna? Maju nejake spolocne zaluby, popri ktorych sa dokazu obe uvolnit?
Myslím si, že máš ešte právo na šťastie, ani dieťa sa necíti dobre v rodinnom prostredí, kde sa všetci tvária ako sedem mŕtvol vo formalíne.
Len si daj pozor, ono sa stane, že sa rozvedieš, nájdeš inú ženu, všetko super a o ďalších desať rokov zistíš, že je to to isté ako predtým, len má trocha iný nos a farbu vlasov :-D
Pre výstrahu spomeň rozvod a uvidíš či sa spamätá.
Nenaplnené ambície a neúspech vedia s človekom poriadne zamávať. Silný to prekúsne slaboch sa vybíja. Chlape utekaj kade lahšie lebo ti dodrbe život.
Keď odísť, tak aj z dcérou.
