Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, ako vnímate človeka, ktorý sa vo svojej homosexualite a medzi inými gaymi necíti komfortne. A ako vnímate stav, kedy sa gay dokáže zamilovať len do muža, ktorý nevykazuje známky homosexuality, a teda je s veľkou pravdepodobnosťou heterosexuál? Mnohí sa správajú bisexuálne, no keďže majú partnerky/milenky, dôsledne si vyberajú iných mužov a iba na sex. Mám veľmi negatívne skúsenosti s chlapským priateľstvom, ktoré je zvyčajne z tej druhej strany neskutočne povrchné a účelové. Chlapi, našli ste niekedy v živote v inom chlapovi spriaznenú dušu alebo je to nonsens? Ak ste našli, ako dlho to trvalo? Pozor, teraz nemyslím sexuálneho partnera, ale ozaj vrúcny priateľský vzťah. Skôr mám pocit, že také niečo medzi chlapmi neexistuje; buď to skĺzne do sexu alebo skoro zanikne, prípadne to ostane živé vďaka akémusi obdivu toho druhého, hlavne obdivu tela alebo toho, čo dokázal vo svojom živote. Ešte chcem zdôrazniť, že u mňa je homosexualita prijatá už dávnejšie (hoci ešte mám problém s názormi a pohľadmi iných), ale hoci som sa ju usiloval žiť rôznym spôsobom, žiadny ma neurobil šťastným. Som veľmi sklamaný z hereckých výkonov, klamstiev a ženského strachu, ktoré vidím medzi gaymi. Každý, kto je aspoň trochu fyzicky a duševne schopný, hrá pred okolím a dokonca aj pred priateľmi divadlo. Takisto mi lezú na nervy infantilní idealisti, ktorí sa na iného chlapa len zavesia – on ich má zachraňovať, ale oni neurobia pre seba a svoje šťastie nič. Mám pocit, že nesprávny prístup k sexualite ničí osobnosť človeka a z mužov, ktorí mohli byť skvelí priatelia, sa stávajú bábky v rukách iných, zúfalci (ktorí sa pchajú do priazne krajším mužom), otroci kadečoho alebo ani nedajú šancu vzniku nového priateľstva, nakoľko majú pocit, že toto nepotrebujú (tí, ktorí „si môžu dovoliť“ vyberať a hrať špinavé hry).
Textová Inzercia

Doprajte si prirodzenú kompozíciu všetkých aktívnych látok v ich prirodzenej synergii.