Zdravím, prosím Vás o názor na moju situáciu... So snúbencom sme spolu boli 4 roky a rozišli sme sa pred 5 mesiacmi. Dôvod rozchodu nebola nevera ani nič podobné, ale to že sme sa posledné obdobie dosť hádali a on sa rozhodol to ukončiť. Odvtedy sme sa sem tam stretli, iniciatíva bola niekedy z mojej niekedy z jeho strany... Naše stretnutia boli najskôr neutrálne, no neskôr sa tam začali objavovať znovu emócie a boli čoraz intenzívnejšie... Potom navrhol, aby sme sa k sebe vrátili, ale ja som váhala, či je to správne, povedala som mu, že si to potrebujem všetko premyslieť. A tak sa na našom ,,vzťahu" nič nemenilo a naďalej sme boli teda nezadaní, od seba. Po čase som si uvedomila, že mi veľmi chýba, a že s ním chcem skutočne byť a raz si ho vziať. Samozrejme som mu to dala najavo. On sa ale tváril, že nevie čo chce teraz on... Tomu samozrejme rozumiem, ja som takisto váhala... Nechala som mu čas na rozmýšľanie. Ale už to veľmi dlho trvá a ja nevládzem... nevládzem len tak čakať či sa niečo stane, zmení... Pozerám každú chvíľu na telefón, či zavolá, napíše, a stále nič... Keď sa mu ozvem, cítim z neho len takú neistotu, moje city sú jasné, viem čo chcem! Chápem, že potrebuje čas... ale je to už veľmi dlho, a mňa to čakanie každým dňom viac ničí, ubíja... Nechcem stráviť polroka čakaním na niečo, čo možno nikdy nebude... Preto ma napadlo, že by som išla k nemu domov. Býva síce s rodičmi, ale aj tak mi to napadlo :-) Že mu zazvoním, a keď mi otvorí, jasne mu poviem čo k nemu cítim, ako mi na ňom záleží a čo pre neho znamenám... a že chcem, aby bol šťastný, buď so mnou, alebo bezo mňa... Tak nech si vyberie, či ma nechá navždy odísť alebo ma objíme a už nikdy nepustí... Možno si niekto bude myslieť, že je to hlúpy nápad. Ale on keď ma žiadal o ruku, takisto mi dal na výber, áno, nie... A v tom momente som nemala čas premýšľať alebo mu povedať, že si to rozmyslím a potom mu poviem odpoveď... Takže si myslím, že aj ja si zaslúžim poznať to jeho ÁNO alebo NIE.
Mám to spraviť?
Nevidim nic zle na tom, ze som chcela vediet na com som... chyba by bola doprosovat sa mu teraz... myslim, ze ziadne bud alebo laska nepozna, a nedava take podmienky ake mi dal on...
Bipo,
ja si myslím, že každá žena má na to radar, len tá indentifikácia dlhšie trvá.
to je celé
Zacinam pisat knihu "Ako zistim ze ma moj chlap uz nelubi" myslim ze bude trhakom.
Smoulinka, aspon vies, na com si.
A teda ta jeho odpoved sice len potvrdila, co tu mnohi tvrdili, ze chlap, kt. miluje, reaguje a urobi vsetko preto, aby bol so zenou, kt. si vybral, kt. miluje. Cize ked nereaguje, tak o tu zenu skutocne ani nestoji.
Ale zasa, ak by si mala fungovat sposobom (lebo nevies nacom si), ze sa s nim stretnes, ked si on praje, vyspis sa s nim, ale vztah s tebou nechce, tak urcite je lepsie si to s nim vyjasnit. Aspon si sa jednoznacne dozvedela, na com si (cize tu uz nie je priestor pre nejake iluzie, ved mozno...) a uz s nim hadam nebudes mrhat ani minutu tvojho zivota. Das aspon sancu, aby do tvojho zivota prisiel niekto lepsi, pre ktoreho budes znamenat urcite viac ako pre tohto dotycneho. Neboj, rozchod prekonas, ved hadam sa nebudes trapit kvoli chlapovi, pre kt. si zjavne len handra. Zelam, nech sa z toho rychlo dostanes a nech sa opat zacnes usmievat :).
Ked robis zo seba handru, podlizujes sa, doprosujes, panko pride, ked zavolas a vrzne si, tak sa k tebe, ako ku handre aj sprava.
Co ho ma zlateho, medom natreteho, ci jedineho na svete? Boze...
Ano, fakt super... a teraz sa odlubit, zabudnut, pohnut sa vpred... Nic ruzove ma necaka, ale aj taky je zivot
Tak to mas moj obdiv, lebo ja by som teda za nim urcite nesla.
Ale v podstate sa to vyriesilo.
Asi je to jasna odpoved?
Jasnejsia uz nemoze byt, its over. Aj o tom je zivot.
Nie si jedina porozchodova, ked mi kamoska povedala, ze zasnuby nic neznamenaju, som neverila, ale vidim, ze niekto v tom fakt zavazok nevidi, co mi pride smutne.
Takze som to spravila, nebola som za nim doma, ale zavolala ho na stretnutie. Povedal mi, ze jemu je dobre tak ako to je momentalne (aby som objasnila situaciu ako to teraz medzi ,,nami" je tak.... mu je dobre, ze sa obcas stretneme, ked to chce aj on... ked mu napisem- pretoze on sa ozve mozno raz za dva tyzdne... parkrat sme sa spolu vyspali ked sme sa stretli, co neviem ci bol najrozumnejsi napad, ale stalo sa...). A takisto mi povedal, ze ak sa mi to takto nepaci, tak je medzi nami uplny koniec. Z toho mi vyplyva, ze som mu dobra iba ked sa jemu zachce... vyhovuje mu, ked sa obcas stretneme, ale ako nahle by sa jednalo o slovo ,,vztah" tak vycuva. Asi je to jasna odpoved....
Za mňa určite áno...aj keď....
Sú tu rozporuplné príspevky, teda aspoň vzhľadom na to, čo si myslím ja. Bývanie mať nemusí ak ťa ľúbi. Tak isto neviem kde ľudia berú, že ak niekoho človek miluje a neozýva sa, že ho miluje menej, alebo že ho nemiluje. Nie je to pravda.
Tiež sú muži a muži. Niektorí analyzujú, iní nepremýšľajú, alebo volia jednoduchší koncept, opäť by som neškatuľkoval.
Je ale kontraproduktívne ísť za ním domov. Stretnite sa na neutrálnej pôde. Ultimáta, alebo výber len z dvoch možností je tiež ,,u mňa,, neprijateľný. Voľakedy som fungoval štýlom buď - alebo, ale ľudia sa menia. Svet je farebný.
Porozprávaj sa s ním. nedávaj mu na výber, len počúvaj čo bude rozprávať sám o seba, sleduj jeho gestikuláciu a vycítiš všetko, čo potrebuješ. Následne mu povedz, nie, že ho ľúbiš, ale, že ste odteraz slobodní a obaja pôjdete svojou cestou. Uvidíš ako zareaguje.
