V mojom živote sa ocitol chalan, ktorý je neuveriteľný a rada by som ho spoznala bližšie. Stretli sme sa na zoznamke a od začiatku si intenzívne písali. Sedeli sme si skoro vo všetkom. On navrhol stretnutie, po stretnutí mi odpísal že mal krasny čas a tesi sa na ďalšie stretnutie. Chvilu ešte comm pokracovala, po týždni však začala mrznut. Moc nepísal, tak som netlačila ani ja a skončilo to pri tom, že si občas vymeníme nejakú novú hudbu či obrázok (vtipný). Každý môj príspevok do pár sekúnd lajkne, avšak odvtedy sme sa nestretli.
Tento vývoj situácie sa mi stalo asi z už tretím, a ja vôbec nerozumiem, čo robím zle. Predtým mi to bolo jedno, ale o tohto nechcem prísť. Človeka potrebujem spoznať a neskocim hneď na nôžky či nebodaj sex...
Mala som už nejaké vzťahy a viem, čo chcem. Snáď nie som ani hlúpa, vela pocuvam a pýtam sa, nie som zrovna miss , ale som normálna , pre niektorých pekna.
Netuším, čo mám robiť a mrzí ma to. Mám pocit, že chalani vážne chcú dievčatá, čo sú fiflenky a starajú sa len o seba, také ako ja, ktorým záleží, ako sa človek citi, si mimo hru...
Aspoň takéto pocity mám posledný mesiac...Chalani, čím to je? Ma cenu sa vôbec snažiť?
Kde robím chybu?
@Mesacny princ, poslala som ti spravu
@kafe, dakujem za povzbudive slova. Vlastne vcera som to pocula uz od druhej osoby, odvtedy na tym dost rozmyslam.
Sebalasku som povazovala za nieco narcisticke, ale na druhu stranu, ked nemam co ponuknut sebe, nemam co ponuknut ani druhym.
Snad ta vnimam, ako si napisal (alebo napisala vlastne). Nechala som to plavat a skusam sa sustredit na seba, aj ked je to dost dlha cesta.
Kazdopadne dakujem za podnetne prispevky, vzdy je fajn sa kam obratit, ked je clovek na razcesti.
Sarah, radšej ako na "neuveriteľného chalana" sa skús zamerať na - veriť si a objavovať, čo ťa teší/baví/hreje pri srdci. Vieš prečo? Lebo ked si v takomto stave - pochybuješ o sebe, nemáš radosť zo života - nájdeš priateľa (aj to sa dá), ten vzťah ti dá presne to isté, čo momentálne už vo svojom vnútri nosíš - vo vzťahu budeš po pár mesiacoch smutná, bude ťa ťahať dole, priateľ ti nebude veriť (pamätaj, rovnaké sa priťahuje)... pozri si, čo ti tu napísala Smutokprec. Ani ju vzťah veľmi nerozveselil a nepomohol jej.
Ked veľmi túžiš po láske, nikdy, nikdy NIKDY!!! ju nedostaneš od druhých ľudí. Nedá sa to. Také niečo je neprenosné. Lásku potrebuješ v sebe cítiť, pestovať, ty sama. Pomaličky, postupne, naučiť sa mať rada samu seba akoby to bol niekto druhý (miluj seba samého ako svojho blížneho). Lebo ked budeš prázdna/smutná/hladná.. to ľúbením niekoho druhého "neporiešiš", "nenaješ sa z toho", nedá sa to zacapkať spoločnosťou iného človeka. To potrebuješ zmeniť v sebe. Naučiť sa pozerať na seba láskavo, trpezlivo, aj na chyby ktoré robíš a opakuješ do nekonečna.
" nie kazdy den stratavame ludi, o ktorych si myslime, ze by nam do zivota "zapasovali"" skús si predstaviť, že ČO AK to funguje tak, že máme k dispozícii 1.000 vhodných partnerov. Nie jedného, ale mrte plnú riť kvalitných, hodnotných chlapov, s ktorými môžme prežiť pekný život. Každý jeden ten chlap je kus iný, má iné vlastnosti, iné záujmy, iný postoj k životu, vieru... a iba od teba závisí, akého chlapa, s akými kvalitami (alebo defektami) stretneš. Podľa toho, čomu MOMENTÁLNE veríš, aké máš názory, ako sa cítiš, ako žiješ, čo zranené v sebe nosíš... čo v tvojom vnútri, "svieti" a je aktívne, podľa toho priťahuješ/odpudzuješ ľudí okolo seba. Tvoj vonkajší svet, realita ktorú zažívaš je odrazom toho, čo nosíš vo svojom vnútri. Nájsť vhodného partnera je o tom, že TY vieš kto si, poznáš svoju cenu (sebavedomie, sebaláska), vieš čo máš rada a čo sa ti páči, máš v hrubých rysoch predstavu o svojom živote, čo chceš dosiahnuť (nie chaos, strach, neistotu)... bla-bla-bla..
Si rozumná baba a vieš čo chceš. To je skvelé! Nepriťahujú ťa debili a takí ťa ani neotravujú. Paráda. Potrebuješ už len zmeniť taký malý detail - rozsvietiť v sebe to svetielko, magnet čo pritiahne fajn chlapa. To je všetko. Jednoduché že :) Ešte väčšia sranda je, že to svetielko "udržuješ" celý život a je premenlivé. Tým, že sa staráš okrem iného AJ o SEBA, príjemné pocity, že máš pevnú vieru v ľudí/dobro/boha... to ako sa časom menia tvoje pocity, názory, presvedčenia, to mení/ničí alebo pozdvihuje aj tvoj vlastný život. Stále kráčaš. Stále máš čo dosahovať. Život plynie. Neni to len o nájdení partnera, je to aj o udržaní si dobrého vzťahu. A niekedy sa to nepodarí ani s tretím fajn partnerom... Podľa mňa si na dobrej ceste, lebo tvoja otázka v nadpise, je úplne presná. A viem, že dokážeš vnímať čo ti tu píšem. Viem, že sa pohneš ďalej :) zas o krok dopredu. Zvládneš to.
Ahojte,pisem tu,lebo citim,ze posledne mesiace su pre mna tazke.Ide o viac veci. Asi to,co mi najviac vadi je,ze sa casto citim osamela,mam to uz odmalicka,akurat sa to zhorsuje.Mam skoro 25 rokov a ako dieta som si dala zavazok,ze na tom popracujem a zmeni sa to.Tieto pocity vacsinou pritahuju len podobne smutnych ludi a ja sa marne mozem snazit byt s veselymi ludmi.Mam priatela,ktori ma svoje pozitiva,ale uz mi dost lezie na nervy to,ze je tiez casto smutny.Aj ked ho mam rada,rozmyslala som,ci je toto vlastne dobry vztah pre mna.Na druhej strane,ked budem bez vztahu zostanu mi, len formalne vztahy so znamymi,obcas kamaratka,kamarat,v rodine nas caka tazka doba,tak z domu len prec,ak sa da.Musim tiez povedat,ze moje slabe vztahy s priatelmi nie, su zapricinene tym,ze mam priatela,lebo to bolo nanic uz predtym. Neviem jednoducho,ci mam s nim ostat alebo nie,ked som v takej situacii.A ano,ja viem,je tam aj isty problem byt sama.Ked som nemala vztah,tak som sa zahlbila do mnohych povinnosti,akurat po nejakom case som vazne ochorela a trvalo dlho kym ma z toho lekari dostali a dodnes sa liecim,teda nechcem,aby sa mi choroba zhorsila(pri vysokom zhorseni po case nastava smrt).Takze asi tolko.Dakujem tym,co to precitali.
Asi som to nestastne napisala - samozrejme, s cielom spoznat novych ludi som na zoznamku sla, teda sa zoznamit, ale nie hladat tam priatela. Vec sa ma tak - dlhodobo sa liecim na depresiu, s cim prichadzaju aj sprievodne znaky - nemam radost zo zivota, spochybnujem sa, som dost introvert co sa tyka nadvazovania vztahov. Napriek tomu sa snazim tuto chorobu prekonat (mam psychologicku a pravidelne terapeuticke sedenia) a neostat v marazme - snazim sa casto chodit von, objavujem v sebe nove vasne pre hudbu, literaturu, rada pracujem a rozvijam sa, rada pocuvam ludi a ich pribehy. Nemam rada povrchnost, zlobu, hnev a hladam cloveka, ktory bude vyznavat tieto hodnoty. Prvotny kontakt sa mi osobne nadvazuje velmi tazko, mozno aj preto som zvolila zoznamku - clovek tam o sebe zhrnie to najdolezitejsie a skor oslovi cloveka, co vyznava to iste, ako cloveka s inymi hodnotami.
Ale samozrejme, beriem, ze aj ked som to vnimala, ze mame vela spolocne, mozno prave jeho to nezaujalo istym sposobom.
Mozno ma to zamrzelo prave preto, lebo nie kazdy den stratavame ludi, o ktorych si myslime, ze by nam do zivota "zapasovali".
Ano, dost o sebe pochybujem, mam problemy sa s novymi ludmi uvolnit, ale na druhej strane viem, ze ked pride zaujimava tema, viem diskutovat.
Mozno len tak velmi tuzim po laske, ze to jednoducho ludi odpudzuje. Ano je pravda, ze lasku vnimam ako zmysel zivota, no mozno by som mala najprv najst tu sama k sebe...
Dakujem za podnotne prispevky k rozmyslaniu.
Utlm v komunikacii nastal velmi pravdepodobne preto lebo aj ked mu na prvom stretku s tebou bolo fajn, na dalsom stretku s inou mu bolo este fajnejsie, mozno ho vedela namotat. Ty si vypadla z kola a ta dalsia sa posunula (aspon na chvilu) na vrchol rebrika. Zoznamky su pre muzov ako obchod s cukrikmi. Pozeraju, vyberaju, rozbaluju, hladaju tie co im najviac zachutia. Napriek tomu zoznamky funguju, pomozu vytvorit aj stastne manzelstva, len je to tam ako hladat kusticek zlata vo velkej kope hnoja. Treba mat vydrz a trpezlivost. Nenechat sa odradit ludmi s ktorymi sme si ***obojstranne*** nesadli. Nenechat sa odradit povrchnymi zaletnikmi, dobrodruhmi, podvodnikmi, ludmi hladajucimi ***ucelove*** vztahy. Hladajucimi nie lasku a kvalitny vztah ako ma byt ale len sex, peniaze, psychicku zachranu, ine vyhody, atd. Nehladat v sebe chybu, to v ziadnom pripade, neporovnavat sa s inymi, necitit sa ze sme v konkurencii. Na kazdy hrniec sa skor ci neskor najde vhodna pokrievka hovorievala moja babka. A ak si chcete nieco ozaj nastudovat vrelo odporucam dnes uz klasicku knihu od Dr. Plzaka, s titulom m.martinus.sk
A zišla mi na um ešte jedna možnosť. Sú totiž chalani, ktorí takéto veci ako si popísala, robia veľmi radi. Zoznámia sa, stretnú sa, sú skvelí, šarmantní, urobia všetko, aby vzbudili túžbu po vzťahu. Keď všetko beží dobrou cestou, zrazu sa "vytratia". Sú to typy, ktorým ide práve o toto. Je to ich osobný šport.
pravdepodobne mu išlo o niečo iné, oťukal si ťa a usúdil, že z nejakého dôvodu nevyhovuješ.
podla toho co pises vyzeras byt super baba, v pohode, takze urcite nie si nicim navine, Chlapec este nevie co chce, hlavne nepodliezaj mu ty prva.
