Ahojte, chcela by som vedieť, či ste schopní odhadnúť, čo k vám cíti druhý človek ( či už sympatie, silnú náklonnosť, alebo naopak závisť či dokonca nenávisť). Myslím keď sa spolu nerozprávate, neudržujete blízke vzťahy ( ale stretávate sa) alebo rozprávate len málo ( o počasí, aktualitách a podobne). Mne osobne to asi nejde- často verím nesprávnym ľuďom, že by mi neublížili. Alebo si nejakých ani nevšimnem a neskôr zistím čo pre mňa všetko spravili a ako sa snažili o môj záujem. Nejako sa v tom strácam. Dokážete prejaviť vaše pocity a emócie aj bez slov? Dokážete ich prečítať u druhých? Môžte mi prosím opísať tie prejavy? Ďakujem :-)
Viete co citi ten druhy?
Ďakujem za odpovede. Mesačný princ- tak to máš šťastie, že to tak vycítiš a už si sa s tým narodil. Veríš na minulé životy? Infj- mal si ťažké detstvo ako čítam, možno preto ja tieto veci neviem vidieť ( doma sa všetci správali ako sa cítili- keď sme boli šťastní tak sme sa smiali, bláznili, tancovali a spievali. Keď bolo ťažko tak sme sa o tom rozprávali, vyplakali. Keď sme sa hnevali, tak sme si to tiež hneď povedali, nikto mi nebránil si ani zakričať- aj keď ma učili že to nie je správne a teda na verejnosti určite nebybuchnem). Jednoducho keď niekto nedáva najavo emócie, alebo hovorí jedno a tvári sa úplne inak tak ja len hádam- a to veľakrát nesprávne. Čítam si o reči tela, ale nakoniec to neviem použiť. Ako napríklad viete rozlíšiť "balenie" od zdvorilosti u muža? Aby bolo jasné, ja muža mám a zoznámili sme sa celkom normálne, u neho som nemala problém prečítať čo cíti a nemám dodnes, na nič sa nehrá a nič netají. Ale občas sa nejaký muž zapozerá dlhšie, usmeje sa viac a môj muž vraví, že on vidí čo si dotyčný myslí a že je to jasné. Ale mne to väčšinou prišlo zdvorilostné, až neskôr sa úkazalo že muž mal pravdu.
Každému ver, nikomu nedôveruj.
ano som v podstate ako špongia. hned vycítim čo druhý cíti aj keď nechcem. stačí mi letmý pohlad. oči, výraz tváre, tón hlasu, gestikulácia, držanie tela, pohyb tela, oblečenie a samozrejme celkové správanie, reakcie, preferovanie určitých slov, a tak. je to niekedy únavné, ale nerobím to často ani úmyselne a ani nejak premyslene a systematicky. ovela častejšie je to intuitívne inštinktívne.
prirodzene že nemôžem vždy vedieť čo je na pozadí a čo si myslí ten človek takže môj odhad prečo cíti to čo cíti kolíše od 100% až nižšie. niekedy sa netrafím vôbec. niekedy to ani nejde lebo nepoznám všetky okolnosti. ale pocity takmer vždy odhadnem presne, vycítim ich. takmer pretože ani to nemôže byť vždy na 100%. ktokoľvek by ti tu napísal že vie vždy na 100% tak preháňa. nikto nie je jasnovidec.
je možné sa to naučiť. je potrebné aby si si viac všímala ľudí, aby si viac počúvala svoj inštinkt a dodatočne porovnávala či to súhlasí s realitou a tak isto je potrebné aby si si viac všímala aj seba. nie je ani na škodu si čítať niečo o psychologii.
mne od útleho detstva mi vraveli že som vnímavý (v tomto teste mi vždy vyšlo že som infj www.16personalities.com ). ale ja som sa to čiastočne naučil aj preto lebo som musel. narodil som sa do prostredia kde som si musel všímať nálady, úplne drobné odchýlky v prejave, v hlase, vo výraze, v očiach, také malé nuancie. ak by som niečo prehliadol mohol by som na to doplatiť. takže zo strachu a z opatrnosti o svoje zdravie možno aj život som musel vedieť odhadnúť ľudí s ktorými som žil aby som vedel aká je situácia. a tá situácia sa mohla dosť rýchlo zmeniť. bolo to nestabilné chaotické a často nebezpečné prostredie (rokmi sa to menilo takže nebolo to zo začiatku vždy také zlé, ale zhoršovalo sa to stále viac a viac). to ma poznačilo takže potom som sa roky zaujímal o seba svoje stavy a psychologiu (neprofesionálne). veľa introspekcie slovnik.azet.sk
introspekcia je dôležitá aj preto aby si vedela skorigovať svoje domnienky alebo odhady. lebo ľudia sa pri posudzovaní druhých často dopúšťajú tejto chyby sk.wikipedia.org a jej podobných keď pripisujú to čo vidieť chcú nie to čo je. veľmi dobré je nepodlahnúť dojmu že vieš odhadnúť na 100%. vždy to ber s rezervou, maj od toho odstup, spochybňuj to a sleduj či sa ti to potvrdí alebo nie. je správne a užitočné spochybňovať svoje odhady, lepšie sa ich tak naučíš korigovať a rozumieť im.
ty ako žena by si mohla mať tú výhodu že vy ženy ste v tom zvyčajne lepšie než muži. máte viac empatie.
Pri každom človeku niečo intuitívne človek cíti.Napr. Koho sa má niečo opýtať na ulici,s kým má isť do kina.....či je vhodný..
Niekto menej rozprava niekto sa musí vykecávať, to je tak.
Ľudia sú odmeraní-buď myslia na svoje záležitosti-čo musia urobiť,rodinné.....Alebo chcú ticho,alebo sú proste takí.Keď sa chcete niekoho niečo spýtať treba skúsiť, uvidíte keď Vás odmietne ,tak nech.
Nikto nevie odhadnúť uplne toho druhého-a ľudia sa menia. Ani princ to nevie.- možno nejaké drobnosti-čo sa Vám princ stalo?
Mame intuíciu ktorá nám niečo napovedá.Keď Vám niekto niečo povie môže to byť pravda alebo nie.
Pravda je vo vesmíre tá skutočná.Tu musíme žiť ako vieme najlepšie.
Lulu265 - to, čo ti napísala hehe1 sa dá naučiť. Sú to základy, no nie každému sa chce a úprimne to neovládam celkom ani ja sám.
S tým, čo som ti napísal ja sa musíš narodiť a nedokážem ti to vysvetliť.
V tých očiach jednoducho vidíš takmer všetko.
Tá veštica nemusela vidieť teba, ale aj to, kým si bola v minulosti.
Neviem, prečo mi posiela prázdny príspevok, do tretice skúsim- ( ostatným okolo zvestovala čo dobré sa im stane, a akú cíti energiu, mna obišla s nepríjemným pohľadom). Bolo to čudné, lebo som sa k nej napriek všetkému správala pekne, rovnako k ostatným ( bolo to v práci) a dostala sa mi tak do hlavy, že som už nad tým premýšlala aj doma aj v práci. Potom som odišla a dodnes nerozumiem čo to bolo za zvláštnu skúsenosť. No a vlastne tak odmerane sa ku mne správa niekoľko ludí aj dnes, ale nie až tak podozrivo
Hehe1, Mesačný princ- ďakujem. Ale ako sa to môžem naučiť? Ty si si sebou istý princ, píšeš že ti stačí pohľad. Čo v tom pohľade hľadáš? Čo v ňom vidíš? Nevieš mi poradiť ako by som sa naučila rozpoznať aspoň nejaké znaky. Mne prišlo zatiaľ najzvláštnejšie stretnutie s jednou ženou, dodnes nad tým premýšľam. Bola taká odmeraná, ale pritom otvorená, rozprávala predomnou o tak súkromných veciach, problémoch, že som poznala jej slabé stránky. Nehovorila to konkrétne mne, ale vedela že to počujem. Neublížila by som jej samozrejme, ani by som proti nej nič nepoužila. Ani tým neklesla moja mienka o nej. Vystupovala sebavedomo a chladne, ku mne myslím povýšenecky ( tak som ju vnímala). Po krátkom čase som zistila že predpovedá budúcnosť ( neverila som a neverím na také veci). Vtedy som si všimla, že na mňa pozerá povýšenecky a zároveň s lútosťou. Mala som pocit, akoby si o mne myslela že som zlý človek ale aj tak ma nečaká nič dobré