Ahojte mám 18 rokov a už dlho sa rozprávam sama so sebou vždy, keď som sama a nikto ma nemôže počuť. Vediem dlhé dialógy. Viem že sa stáva, že si ľudia povedia niečo pre seba nahlas a ani si to niekedy neuvedomia. Hovorí sa, že je to zdravé a robí to veľa ľudí. Lenže ja to nerobím len občas ale vždy, keď som sama a ako som spomínala vždy dlhý dialóg. Vždy mám pocit ako by som mnou v miestnosti bol ešte jeden človek, ktorému všetko rozprávam. Toho človeka nevidím ale mám pocit, že tam som druhá ja akoby som mala dvojča. Začínam sa obávať či nie som blázon.
Prosím poraďte mi čo mám robiť :/
Ďakujem.
Rozprávam sa sama so sebou
anonym88
Anonym1999
Býva to tak ako si to opísal, podľa mňa je to aj ako keby taká obrana mozgu, že chcem zo seba niečo dostať, tak si to aspoň predstavím a je tam aspoň čiastočný efekt, ako keby som to naozaj zo seba dostal.
Ja to mam tak isto dkor pri tej druhej kategorii. Vies, ty by si rad nieco povedal, chces sa volneprejavit, ale nejde to. Lebo ten clovek je sebavedomy (napriklad) a teba to ako by som to nazval - "blokne". U nna to moze napr. aj dievca, ktorej bu son rad nieco povedal, ale nejde to, lebo sa hanbim.
A ty ked sa fiktivne rozpravas s tym clovekom tak si to uzivas, lebo vtedy si sebavedomy a v tej virtualnej realite mu to mozes povedat. Da sa povedat, ze snivas.A vtedy zijes to, co by si chcel zit v realite. Je tak? A potom sa s tym clovekom aj mozes dokonca stretnut a zistis, ze to, co si planoval aj tak nebolo a bolo to nakoniec trochu alebo uplne ináč. Moze byt ?
Anonym1999
Pre: Cliattsi
Ono to závisí od toho, že či sa s tým človekom citím dobre alebo nie. Ja mám ľudí v dvoch kategóriach, nič medzi tým, buď som pri nich úplne uvoľnený, sebavedomý, viem im povedať, čo si myslím, viem pohotovo reagovať a potom je zas druhá kategória kde som taký zakríknutý, mám problém sa s nimi otvorene rozprávať a mám aj s reagovaním problém. Neviem úplne, že od čoho to závisí, lebo pri niektorých ľuďoch som už po pár minútach dosť uvoľnený a pri niektorých nepomohli ani roky. Mám pocit, že je to dosť aj o nejakom vyžarovaní daných ľudí, počul som, že keď má človek úzkosť, tak je dosť citlivý na to. To rozprávanie sa s ľuďmi vo svojich predstavách mám skôr pri tej druhej kategórii.
anonym88
Hanblivá nebývam. Pri niektorých nových spoznaniach s luďmi viem hneď pohotovo jednať a rozprávať sa s nimi ako keby sme sa poznali celé roky. Pri niektorých zase ale som trošku opatrnejšia a skôr sa snažím zistiť, čo je pre nich humor, ako vedia reagovať na rôzne veci alebo témy a skôr ich pozorujem aby som zistila čo si môžem dovoliť a čo nie. Snažím sa byť s každým za dobre. Málo kedy ale stane sa, že s osobou neviem o čom hovoriť aj keď sa snažím. Zajtra idem k svojej psychologičke a poradím sa s ňou.
Pre: Anonym1999
- mna by zaujimalo, či si taky človek, ktory nevie moc pohotovo reagovat , ked sa rozprava s druhymi ludmi ??
Ja totiz tiez robim toto co ty. Ale tiez sa chcem opytat, ci sa v realite tazko presadzujes medzi ludmi a ci si taky "pasivnejsi" v komunikacii, prip. hanblivy...- ???
Anonym1999
Ja si niekedy v hlave vediem dialógy, keď sú nejaké veci, čo som niekomu nepovedal a chcel by som mu ich povedať. Predstavujem si celkovo nejaké situácie s tým človekom. Pomáha mi to celkovo pri upratovaní myšlienok.
Vies o nenasiel somto. Mozno som si to zle zapamätal. Videl som vela clankov, ale s komentarom slovenskej psychologicky nie,
webmagazin.teraz.sk
www.google.sk
anonym88
Ja si to občas už ani neuvedomujem väčšinou až v pólke dialógu. Aký článok?
Vieš čo, aj ja sa sám so sebou rozpruavam, hladal som aj pricinu. Ale tiez som nasiel, ze vraj to moze byt pozitivne, asi si sa tiez distala k tomu clanku co ja. Ja sa skorej ako keby rozpravam s druhou osobou, ale aj sam so sebou. Lenze to ako jeby sam so sebou, ked na sebe spozirujem,tak si hovorim, sam sebe niekedy : "Čo to šibe Jano?"
Potom s tym prestanem a najdem si nejaku cinnost, ktora ma z tejto komunikacie vyvedie.
Myslim si ale,.ze mi to trochu aj pomaha nebyt sam, lebo sa mozen aj samso sebou porozpravat, ked nemam druhu osobu. Inak ak toto chces riesit, mohla by si to povedat aj svohej psychologicke, ale ja na tvojom mieste, ak to chces vazne riesit, by som vyhladal, alebo aspon telefonicky kontaltoval tu psychologicku, ktora sa vyjadrila v tom clanku a ked jej povies ten svoj problem a ze si citala ten clanok, tak podla mna aj bude rada, ked jej zavolas. Čo ty na to?
anonym88
Hovorím aj sťažnosti ale hlavne všetky obyčajné normálne veci, ktoré môžem povedať hocikomu aj veci, ktoré som už viac krát niekomu povedala. Čo mám robiť? Mám vyhladať odbornú pomoc? Chodievam k psychologičke ale ešte som jej to ani raz nepovedala.
