Rozprávam sa sama so sebou

Ahojte mám 18 rokov a už dlho sa rozprávam sama so sebou vždy, keď som sama a nikto ma nemôže počuť. Vediem dlhé dialógy. Viem že sa stáva, že si ľudia povedia niečo pre seba nahlas a ani si to niekedy neuvedomia. Hovorí sa, že je to zdravé a robí to veľa ľudí. Lenže ja to nerobím len občas ale vždy, keď som sama a ako som spomínala vždy dlhý dialóg. Vždy mám pocit ako by som mnou v miestnosti bol ešte jeden človek, ktorému všetko rozprávam. Toho človeka nevidím ale mám pocit, že tam som druhá ja akoby som mala dvojča. Začínam sa obávať či nie som blázon.
Prosím poraďte mi čo mám robiť :/
Ďakujem.