Sme 3 roky manzelia, pozname sa 10 rokov,mame jedneho syna. nas vztah bol harmonicky, neriesili sme spolu skoro nic, skoro ziadne problemy, vsetko islo ako po masle, super zivot. Vsetko sa zmenilo ako manzela hospitalizovali na psychiatrii s akutnou psychozou, samovrazedne sklony, bludne myslienky, hlasy, vidiny. Diagnoza schizofrenia, nastaven liecba. Lieky uziva poctivo, ale je to iny clovek. nasiel si pracu, pracuje. Ked sme so znamymi, tak si este nikto nevsimol zeby muzovi nieco bolo, nikto sa nic nepytal. Ale zivot s nim teraz je uplna katastrofa. Nema o nic zaujem, uplne vyhorena osoba, cele dni iba spi, ked nieje v praci. Aj nas vztah upada, nema o mna zaujem, nijako mi neprejavuje lasku, aj ked sem tam povie ze ma lubi. Proste iba tak preziva kazdy den, a ja s nim. A to mame 30rokov obaja. Neda sa s nim normalne rozpravat, ani hadat. Cele dni je ticho, maloco povie, iba nutne veci, Skusam pekne, ked sa s k nemu spravam normalne, aj lasku mu prejavit......nic....ziadna odozva. Vyzera tak ze ho to otravuje. Skusam ho vyhecovat recami a spravanim, ci by sme sa nahodou nepohadali......nic.....vysmeje ma ze som smiesna. Neviem co dalej robit, ako sa k nemu spravat, ako s nim. A o sexe ani nehovorim.......mozem sa sama aj po stene skrabat, jemu je to ukradnute. Poradte dakto kto mate skusenost nejaku. dakuem
manzel schizofrenik
Keď niekto ochorie, tak sa každý čuduje, že ten človek je chorý. V tom je aká logika? Keby ochrnul, tak ako by si reagovala potom? Zase, aj keď stratil vôľu, tak tým nestratil svoju inteligenciu, na to nesmieš zabudnúť. A môžeš si byť istá, že nad samovraždou uvažovať bude a to často. Zase tie lieky nie sú len oblbováky, človek je z nich ospalý, ale terapeutický účinok tam je, aby sa aspoň cítil lepšie.
Nádej zomiera posledná a keď Boh dá aj z motyky vystrelí.
Dobrú noc!
Nuž, to áno, že nemá záujem o nič, lebo má trápenie sám so sebou. Treba ho trochu povzbudiť, hovorí sa, že duša bolí, ale isto nie tak ako trebárs vred v žalúdku, to len na margo. Nevydrží pri jednej činnosti viac ako hodinu? Mal by piť viac kávy, aby toľko nespal:-/
Najhoršia choroba je podľa mňa strata vôle, to ostatné je v porovnaní s tým malina.
Sľubovala si v dobrom aj zlom. Teraz sa ukáže čo si zač hlavne ty sama. Tá pasáž o hádaní o tebe niečo vypovedá, spamätaj sa! Nečakaj od neho aktivitu, buď sa zmier s tou apatiou, alebo ho raz nájdeš s podrezanými žilami keď prestane brať tie oblbováky. Bude to chodiaci zombík s občasnými zábleskami a to bude ešte fajn tak zabudni na hádky a zamysli sa nad tým čo si sľubovala lebo z tvojich slov to vyznieva, že to bol sľub do vetra.
On uz praveze nevidi ziadnych duchov, ani nic nepocuje, len sa citi zle, bez chute zit, iba spat sa mu chce lebo vtedy nic nemusi riesit, nikoho pocuvat. Isto je to aj z liekov. No to vysadit ich ja sa bojim ist do toho, aj ked on by aj skusil asi. Ked si predstavim co som zazila s nim ked mal akutny stav. Este to chce asi cas trochu. Pracoval vela, velmi vela, aj ked sme ho vsetci upozornovali zeby mal zvolnit, ale praca ho bavila. Potom firma prisla do konkurzu, ostal zrazu doma, nemal co riesit, nad cim premyslat tak kombinoval myslienky az sa prekombinoval a preplo mu. Tiez aj zo strachu ze z coho budeme zit, ako budeme zit. Na strach nemal ziaden dovod, lebo je velmi sikovny a firmy mu same telefonovali aby sa u nich zamestnal. Tiez nase zivotne naklady, povinne platby ktore musime platit, niesu take vysoke, aby sme zili od vyplaty do vyplaty. Zili sme kludne aj po financnej stranke. Aj dostatocnu rezervu sme mali na zitie.
Ono strata vôle je oveľa horšia ako tí duchovia, ktorých vidí, lebo bez vôle asi nič nezmôže. Napadla ma taká kacírska myšlienka, či nie je taký utlmený z tých liekov, ktoré berie. Samozrejme, že také niečo sa robí na vlastné riziko. Keď stále spí, tak to môže byť aj z toho, nie kvôli chorobe. Schizu môže človek dostať len do určitého veku, potom už nie, ale nepamätám si ten vek. Treba sa opýtať lekára, ku ktorému chodí. Musel asi veľa pracovať, keď sa tak zosypal, že? Stále len čosi platiť a zarábať, toť reálny blud.
Hospitalizovali ho s akutnou psychozou, to bolo vtedy ked sa chcel zabit, skocit z okna, videl a pocul hlasy, taral, bludne myslienky. Bolo to strasne ho tak vidiet.....Pocas hospitalizacie mu vlastne diagnostikovali schizofreniu, polymorfnu, a neviem co tam je napisane este, ma to dlhy nazov, uz si nepamatam. Lieky ho drzia ze sa nechce zabit, resp. sa sprava ako normalny clovek, relativne. Ale pravda je ina, je smutny, nechce sa mu nic robit, nema zaujem o mna, o maleho trochu viac, ale aj to iba zriedka. Ked ma s nim maly ostat samm, place lebo vie ze sa bude nudit, lebo oco furt spi (stale lezi na gauci, a spi alebo sa tvari ze spi). Nic sa s manzelom neda riesit. Hovori ze sa mu to ani nechce zmenit, ze nema nato silu, aby zabojoval sam proti sebe. Nechapem to ze nas byvaly zivot a stastie z lasky a vztahu a rodiny ho nemotivuje k tomu, aby bojoval proti chorobe on aj spolocne. Ja mu chcem pomoct, ale darmo sa snazim ked on nespolupracuje, je ticho, nic nepovie.
Môže byť aj oťapený z tých liekov, lebo tie sú v takých prípadoch veľmi silné. Ak prišiel o vôľu, tak ti poviem rovno, že to je v keli.
Akútna psychóza podľa mňa nie je schizofrénia a časom ho to prejde, resp. nebude mať tak vážne problémy, aké má teraz. Teraz nie je čas na to, aby si ho opustila, lebo si môže ublížiť a ty ho nechceš mať na svedomí, sú aj také prípady, že im to je jedno. To už je na tebe. U neho mohlo dôjsť k tomu, že si tú diagnózu nevie vysvetliť a príliš sa s ňou stotožnil, mala by si sa s ním o tom porozprávať. Nemal by to prežívať ako nejakú brutálnu katastrofu, veď x ľudí má v dnešnej dobe také problémy. Ako môže mať aj akútnu psychózu a súčasne aj schizofréniu? Bol na vyšetrenie u dvoch nezávislých Dr.?
Ale jedno ti poviem, ak nemá vôľu, aby niečo robil, tak to je potom fakt zle.
