Som smutný a sám

Asi mám depku a asi ma to prejde ale potrebujem to dostať von... Takže som študent na strednej v najlepších rokoch života kedy si ešte môžem užívať k tomu sa navyše začali prázdniny a ja namiesto toho aby som behal s kamošimi (ktorých nemám) sedím celý deň doma a hrám hry alebo som na internete a tak. Sem tam si idem cvičiť ale to je tak všetko. Celý môj deň vyzerá tak že ráno vstanem najem sa a hrám sa alebo pozerám filmy a iné p*čoviny. Celé toto sa začalo ešte na základnej škole kde som spoznal jedného spolužiaka s ktorým som si dobre rozumel ale bola to najväčšia chyba môjho života. Kvôli nemu som sa uzavrel do sveta hier a naviazal som sa neho, začal sa správať ako on robiť to čo on. On bol introvert taký domased nikam nechodil ani na školské výlety. Dosť asi zavážilo asi to že nám furt hovorili že sa sme sa našli. A to bola chyba. Ja som sa uzavrel pred svetom a stal sa závislý na hrách a keď ma niekam zavolali vždy som buď neprišiel alebo som zdrhol odtiaľ čo najskôr aby som mohol hrať hry stal sa zo mňa domased ako z neho. Časom sa z toho stala taká rutina ako čas plynul tak mi unikal celý môj doterajší život a prišiel o veľa. Prišiel som o dlhoročného najlepšieho kamaráta kvôli "kamarátovi" ktorý sa na mňa po základke vysral. Už mi ani nenapísal. A odvtedy sa to len kopilo. Nikdy som nebol typ človeka ktorý sa naviaže na niekoho len tak dlhšie mi trvá kým sa s niekým skamaratim no s ľuďmi nemám problém často mi hovoria že som vtipný no aj tak nemám pravého kamaráta. Nemám s kým ísť do kina alebo tak. A je to spôsobené tým že som vždy povedal nie aj keď som chcel ísť vyšlo zo mňa nie. A ja neviem prečo či je to tým že doteraz som to vždy povedal. Asi som tak nastavený. Mám spolužiaka (možno sme kamaráti neviem) keď ma niekam zavolal vyhovoril som sa... raz som dokonca išiel ale po hodine som odišiel. Pretože mi to bolo trápne pretože tam bol jeho kamarát a ja som vtedy zamrzol navyše on sa teraz kamaráti s mojim najlepším kamarátom ( s tým s ktorým som sa kedysi naozaj kamarátil ) a ja si až teraz uvedomujem že som tam mal ísť vždy keď ma zavolal no už je asi neskoro. Už ma nikam nevola pretože vie že by som nešiel a ja sa nechcem nikomu vtierat do partie. Sere ma to lebo je vonku pekne a ja sedím som jak 5 peňazí a nudim sa. Je mi z toho až trápne pretože aj otec sa ma pýta či nemám v triede nikoho s kým by som niekam išiel a ja neviem či mám alebo nie ako mám v triede veľa ľudí s ktorými sa bavím a keby ich niekam pozvem možno by aj išli ale ja mám strach. Neviem prečo sa bojím niekoho osloviť. Otec si o mne možno aj myslí že ma v škole sikanuju ale nesikanuju ani ma nikdy nesikanovali dokonca ani keď som bol tlsty vždy hovorili o mne že som pohodickar. Tak buď sa so mnou bavili len zo súcitu alebo ja neviem možno pretože som s nimi niakam nechodil ani keď ma volali tak som nešiel. Ja som sa k tomu staval tak že im nemám čo ponúknuť mal som nízke sebavedomie a to sa odrazilo aj na tom že som nikam nešiel aj keď ma zavolali. A teraz je už neskoro. (Hovoril som o základke ) Teraz na strednej by som mal mať život v plnom prúde hoci mi alkohol nechutí ani nefajčim chcel by som s nimi chodiť von aspoň by som sa necítil tak sám. Nemám kamarátov resp. Pravých kamarátov takých akého som kedy si mal no rozpadlo sa to stačil by len jeden. Mrzí ma dosť ako sa to medzi nami posralo a ani neviem prečo... Neviem ani či kamarát a priatel je to isté či nie. Som sám a smutný. Rád by som išiel na festival či tak išiel by som aj sám no nemám rád keď sa ma niekto pýta kam ideš a bla bla. ( myslím rodičov ). Keď sa pýtate prečo to píšem sem je to preto lebo je to anonymné. Nechem to vravieť rodičom lebo mi to príde trápne a nechcem aby si o mne mysleli že som outsider aj keď si myslím že nie som no možno som. Mám aj obavy že nikdy nebudem mať frajerku a veci s tým spojené a že ostanem sám a môj život bude jedno veľké klišé kedy budem smutný a sám každý deň drieť jak kôň a cez víkendy budem sám a doma ako teraz no neviem ako von z tohoto zacarovaneho kruhu. Som z toho smutný aj si poplačem. No nechcem sa nikomu nikam vtierat a tak. Vlastne neviem čo chcem ja chcem aby oni prišli za mnou ale asi by som mal ja ísť za nimi lebo inak zostanem sám dokonca života. Možno keď budem bývať sám začnem chodiť aj sám niekam do baru a tak no neviem. Uvidíme čo sa z toho vyvinie. Ďakujem ak si to dočítal až sem verím že si stratil svoj drahocenný čas a "vážim" si to :D :-).