Ako malému dievčatku ešte v 1. triede na ZŠ sa mi páčil jeden chalan... Ani neviem a po rokoch som na neho zabudla. Myslela som, že sa aj odsťahoval, lebo celé roky som ho nevidela. Pred tým sme sa nepoznali, bol medzi nami väčší vekový rozdiel. Podľa mňa ani nevedel, že existujem... A TERAZ po tých rokoch (asi dvadsiatich), sme sa spoznali osobne uplnou nahadou a ja som šla do kolien. Tak, ako sa mi páčil v tej prvej triede, tak sa mi páči aj teraz ! Ja mam priateľa už 10 rokov a nevymenila by som ho za nič na svete, ale potrebujem ho dostať z hlavy ! Neviem odvtedy myslieť na nič iné, nespoznávam samu seba. Spolieham sa na to, že "zíde z očí, zíde z mysle". Nič iné mi nenapadá. Stalo sa niekomu niečo podobné?
No stalo sa vám už toto ??
jjjjjj
ehm
Píšeš, že máš partnera už 10 rokov, ale prepáč, nápady máš ako 12-ročná. Kde máš rozum, keď riešiš také sprostosti?
jjjjjj
laurenka - takmer ako z telenovely :) Gratulujem a nech je to ten pravý. U mňa však takéto niečo nie je možné z viacerých dôvodov. Aj keby som sa na neho tiež hneď hodila !
Áno, uvedomujem si, čo mám a určite by som to nechcela nijako pokaziť. Preto s tým bojujem. A bola som len zvedavá, či sa stalo niekomu niečo podobné alebo len mne tak hrabe :-/
Eliona
Mala by si si uvedomiť, čo máš teraz.
laurenka
stalo, ale s mensim casovym odstupom... v podstate som takto spoznala jedneho muza a mala som partnera, ale bola som z neho hotova... no musela som ho dostat z hlavy presne ako pises aj ked ma to k nemu tahalo ako magnet, navyse som citila, ze jeho tiez a ked sme sa v ramci partie este niekolko krat stretli bolo to hotove peklo... najradsej by som hned po nom skocila...
ubehli roky... pomaly som na neho zabula, vlastne uplne...
po asi 5 rokoch som sa s povodnym partnerom rozisla, dovody boli uplne ine..
bola som rok sama, nevedela som sa zalubit... a potom som nahodne stretla tohoto muza...
v momente som bola tam kde predtym a uplne po usi...
teraz tvorime par uz nejaky ten rocik...
