Prosím o radu. Už fakt začínam byť na dne.
Žijem dlhšiu dobu v zahraničí, kde zdielam izbu ešte s jedným dievčaťom. Momentálne je situácia taká, že samostatnú izbu si dovoliť nemôžem, ale časom to zvažujem.
Prestávam však zvládať jej otrasnú povahu.
Keď som sem prišla, spoznali sme sa a celkom sme si sadli. Bola výrečná, dobre naladená, veľa vecí mi tu poukazovala a tak sme sa nejako zblížili.
Len ako mesiace ubiehali, niečo sa zmenilo, neviem presne ani kedy sa to stalo, ale už dobré 2 mesiace mi totálne pije krv a vysáva mi chuť do života.
Veľmi rada by som jej dohovorila, avšak neviem ako na to, ako to presne sformulovať, aby som ju neurazila a nemala tu potom peklo, keďže sme v 1 izbe a ja nie som úplne ten typ človeka, čo vie ľudom prehovárať do duše.
Ide o to, že sa z nej stal ten typ človeka, čo sa neustále na niečo sťažuje. Zobudí sa a hneď na mňa spustí mrnčavým tonom - pozri aká som tučná, aké mám nechutné to a hento, nechutné vlasy, nechty, zuby...proste všetko...keď vyjdeme na ulicu, každého človeka hneď musí skomentovať štýlom: Akože som rada, že nevyzerám ako hentá alebo Síce mám strašne stehna, ale chvalabohu, že to neni tak zle ako u hentej alebo Neviem načo sa ešte hentá snaží behať s hentakou nadvahou moc neurobí alebo pozri ako henten človek vyzera, že vobec ide von s takým ksichtom....bolo tu zopar jej kamaratok z domova, pri všetkych sa tvarila ako dobra kamoška, smiali sa, zabavali, akonahle vsak zavrela za nimi dvere, hned ich všetky ohovorila, čo su to za kravy, rozoberala tu ich život (skor mi to však prišlo ako závisť).
Okrem toho je hrozne hlučná výbušná, vo veku 27 rokov je stále sama, čomu tiež vôbec nerozumie ako to možné, keďže podľa jej názoru by bola dokonalá žena, pre každého chlapa a tiež nechápe prečo tie nakysnuté ženské vonku sú zadané a spokojné.
Fakt neviem, kedy som ju videla naposledy s niečím spokojnú, stále má trpiteľský tón aj výraz, nikam nechodí, vždy sa nalepí na mňa, keď niekam idem..už som jej zopar x povedala že je stále negatívna, povedala som jej nech mi nehovorí tie veci na iných ľudí, pre mňa to neni normálne ...ale veľa sa nezmenilo.
Nakoľko tu nemám v zahraničí pri sebe veľa blízkych priateľov, akosi to nad ranom na mna dolahlo...a dolieha to na mňa už dlhšie pretože som zistila, že niekedy už aj počas dňa ma štvu tie veci čo robí či hovorí, dotýka sa ma to aj za tých ľudí...a ocenila by som hocijaký nápad, ako by ste toto riešili vy. Ďakujem.
Problém so spolubývajúcou
Áno, ale keď jej niečo surovo povie, pochybujem, že sa bude cítiť lepšie, akurát ta spolubyvajuca môže začať byť odporná ešte aj na ňu, a ako sa dá existovať v takom nepríjemnom prostredí, takto sa aspoň dajme tomu sem-tam normálne rozprávaju.
to je zaujímavé toto. Ty si totálne v prdeli (ona v pohode, ešte má pocit aká je úžasná), ale chceš jemnučko a ťuťuli muťuli kámoške dohovoriť, tak aby si ju preboha neurazila. Nuž, ty sa neboj žiadneho pekla potom, lebo ty už v pekle si TERAZ. Úplne surovo, na drzovku jej povedz, že máš jej komentárov plné zuby, NEPRAJEŠ si to viac počúvat a ak nemá čo pekné povedať, nech radšej drží hubu (alebo je ticho) v tvojej prítomnosti. Bodka, nediskutuj s ňou, zodvihni sa a odíď, nech to kočka vstrebe. Nebav sa s ňou, nechaj ju nech hrá aj ofučanú, aspoň budeš mať kľud. Ignoruj ju.
Prosím ťa, akého pekla sa to vôbec bojíš?? To si myslíš že ti bude pichať špendlíky pod nechty alebo ČO ti asi tak môže spraviť? Ohovárať ťa? Tá ťa poohovárala už všade, to sa neboj. Postrihá ti veci? Obleje ťa kyselinou? Prebodne nožom v spánku? NEurobí nič, lebo je to POSERA, čo má rečí plnú hubu ale skutek (kámoši utiekli už dávno) utek. Nezmôže sa na nič. Ešte ťa bude prosiť, aby si preboha neodchádzala a zostala bývať s ňou, lebo si tu jej jediná/najlepšia kámoška (hlupaňa, čo ju toleruje a počúva). Vôbec by som sa nedivila, keby ťa ukecala. Pozri, xkrát si ju na to upozornila, že je negatívna, nech ti nehovorí veci o druhých... a NIČ. Chceš sa trápiť, tak bud tichučko, alebo jej opatrne a hlavne jemne aby si JEJ neublížila (že tebe je nahovno, to ti je jedno, že?) opakuj, aby ti nehovorila veci o druhých. Ak nepomohlo slušne a jemne povedať niečo, treba byť tvrdší. Ty sa máš postaviť za seba, aby TEBE bolo dobre. Ak to nevieš, smola, trp si pol roka kým nezdrhneš do iného podnájmu. Ale nič strašné to neni - jednoducho len povedať čo chceš - aby bola ticho, lebo jej reči sú otravné. Čo je na tom?
Ja si myslím, že tej babe by ústa zavrelo len to, keby sa ten, koho ohovára, otočí a spustí na ňu po slovensky, že jej rozumie :D ak má v sebe teda aspoň kúsok hanby..
Mne sa stalo niečo podobné, viem po AJ a NJ, bola som ešte ako 16ročná na pobyte v Londýne.. dali nás so segrou do domu s nemeckými chlapcami. Pri raňajkách som počula, ako nás zvesela ohovárajú (mali sme okuliare, strojčeky atď).. Tak som im dala 5 min zábavy a potom na plnú hubu po nemecky povedala, že im rozumiem :D
Ticho bolo ohlušujúce a potom sme si zaviedli pravidlá "english only". Ach, mládí.
je jasné, že za kravu je ona ;) ale vezmi si k srdcu aj radu Fantasyi a zapracuj na svojej asertivite. A že sa bojíš, že sa už nebudete kamarátiť? A čo, bola by to pre teba škoda? Nemyslím, aspoň teraz nie. Ak si vstúpi do svedomia a znormalizuje sa (rozumej začne sa správať slušne), tak prečo nie.. ale nepredpokladám to, ľudia sa veľmi neradi menia z vlastnej vôle.
Jednoduche riesenie, zakazdym ked cokolvek povie zareagovat len slovami: Mna to nezaujima, naco mi to hovoris.
No ja ti rozumiem, že s ňou nechceš vyvolávať konflikt, stačí, že musíš znášať toto jej správanie, ale takto sa to bude v tebe stále hromadiť, až jedného dňa vybuchneš. Neznášam hentaké zakomplexované ženské, čo sa hlavne snažia hrať formu, že vlastne vôbec zakomplexované niesu...
Poznám podobnú situáciu s kolegyňou, našťastie sme si to vysvetlili a sme zadobre, snažíme sa rešpektovať, no tiež som tým nezmenila to, čo je na nej nepríjemne. Proste ju nezmeníš.
Asi nemáš peniaze na to, aby si bývala sama aspoň v izbe, ale tak to je asi jediné riešenie, lebo ťa z toho inak šlak trafí. Alebo bývať s niekým inym, proste s inou, priatelskejšou babou. Alebo najlepšie s chlapom .-p
Fantasyi ano lebo nerada prichadzam s ludmi do konfliktu najma ak s nimi ešte zdielam spoločny priestor, preto som chcela najst nejaku miernejšiu formu riešenia takehoto problemu...
predstav si ze tu zijem inak uplne normalne, nemam si problem hocico sama vybavit atd a otvorit si usta...a tiez nesedim a nepocuvam ju pasivne...ked sa mi nepači čo hovori poviem jej nech to nerobi atd, ale očividne to takto nepomaha...proste uvedomi sa na chvilu a hned to zas robi znovu...
Ked ju pocuvas, tak rozprava. To je logicke. Venujes jej pozornost.
Pre mna su napr.prizemne take teliatka, co nevedia povedat nie, alebo ked im nieco vadi. Si alibistka. Vadi ti to, ale nepovies jej to, aby nedoslo k hadke, ci sa neurazila. No tak sa urazi a co? Ako sa urazila, tak sa aj odrazi. Ked odides inde stane sa ti to znovu, lebo ty utekas a mas sa naucit povedat nie.
Je mi zahadou ako ty mozes prezit v zahranici.
bubliii a hildahil ...ten ignor..ja by som chcela, jedine čo ma trochu brzdi je ze ked ešte bola normalna sme sa zblzili tak ze nestane sa ze sa stretneme a neprehodili by sme par slov atd. a neviem ci to mam teraz cele ukoncit a zacat ju ignorovat, či to nepovedie k nejakej hadke...uz si zhanam nove byvanie, len to je tazsie lebo mam vela povinnosti prave
Ved prave to neznasam aj ja, proste to su take komentare ako si napisala..totalne prizemne pre mna...aj keby vidim na ulici ja neviem akeho cloveka nikdy sa nevyjadrujem na jeho adresu, ved ho nepoznam..ale to asi skoro kazdy to takto berie, resp ja som sa s takymto typom ako ona zatial nestretla, z mojho okolia by snad kazdy odsudil taketo spravanie..mozno som sa velmi zamerala na tucnych ludi, lebo to je jej parketa (tučná znamena aj to ze neni 90-60-90) ale to sa tyka vsetkeho, vsetko co jej na ulici nesedi, prilis lahko obleceni ludia, prilis vyzyvavo, zle vlasy..ona je strasne kriticka aj na seba, ale nasledne sa vzdy ubezpecuje ze to nie je tak zle aj na ostatnych...nikdy nikoho ani nic nepochvali...všetko vie len skritizovat stazovat sa a posobi velmi pesimisticky...
Emma2 Dakujem, to znie ako ešte nevycerpana moznost, ze mozno by si vstupila do svedomia trochu...mna to tak stve ako si to ešte cele obhaji, napr poohovara polku vesmíru a potom povie: ale aby si si nemyslela ja nemam rada take akože ohovaračky (čo? :D )
skusim ešte po dobrom nejako...
Johanka25 no presne to som skušala, ked som ešte mala na to nervy...napriklad sme boli na zmrzline a take dieťa tam jedlo zmrzlinu, rozumej normalne vyzerajuce dieta ziadne vypasene, a aj keby, co ju do toho...a teda zacala kedze jej nikto nerozumel: No to decko je nechutne, ano ešte si daj viac nech mas poriadnu celulitidu na tom zadku...tak vtedy som povedala nech necha tych ludi uz na pokoji a ze kazdy si zije ako chce a jej by sa to tiez nepacilo...alebo som povedala ven ale aj ked ma nadvahu ale ASPON beha ..tak co ma teda robit? sediet doma? tak niekedy sa na sekundu uvedomila ale o den neskor to bolo to iste...
