Prosím o radu. Už fakt začínam byť na dne.
Žijem dlhšiu dobu v zahraničí, kde zdielam izbu ešte s jedným dievčaťom. Momentálne je situácia taká, že samostatnú izbu si dovoliť nemôžem, ale časom to zvažujem.
Prestávam však zvládať jej otrasnú povahu.
Keď som sem prišla, spoznali sme sa a celkom sme si sadli. Bola výrečná, dobre naladená, veľa vecí mi tu poukazovala a tak sme sa nejako zblížili.
Len ako mesiace ubiehali, niečo sa zmenilo, neviem presne ani kedy sa to stalo, ale už dobré 2 mesiace mi totálne pije krv a vysáva mi chuť do života.
Veľmi rada by som jej dohovorila, avšak neviem ako na to, ako to presne sformulovať, aby som ju neurazila a nemala tu potom peklo, keďže sme v 1 izbe a ja nie som úplne ten typ človeka, čo vie ľudom prehovárať do duše.
Ide o to, že sa z nej stal ten typ človeka, čo sa neustále na niečo sťažuje. Zobudí sa a hneď na mňa spustí mrnčavým tonom - pozri aká som tučná, aké mám nechutné to a hento, nechutné vlasy, nechty, zuby...proste všetko...keď vyjdeme na ulicu, každého človeka hneď musí skomentovať štýlom: Akože som rada, že nevyzerám ako hentá alebo Síce mám strašne stehna, ale chvalabohu, že to neni tak zle ako u hentej alebo Neviem načo sa ešte hentá snaží behať s hentakou nadvahou moc neurobí alebo pozri ako henten človek vyzera, že vobec ide von s takým ksichtom....bolo tu zopar jej kamaratok z domova, pri všetkych sa tvarila ako dobra kamoška, smiali sa, zabavali, akonahle vsak zavrela za nimi dvere, hned ich všetky ohovorila, čo su to za kravy, rozoberala tu ich život (skor mi to však prišlo ako závisť).
Okrem toho je hrozne hlučná výbušná, vo veku 27 rokov je stále sama, čomu tiež vôbec nerozumie ako to možné, keďže podľa jej názoru by bola dokonalá žena, pre každého chlapa a tiež nechápe prečo tie nakysnuté ženské vonku sú zadané a spokojné.
Fakt neviem, kedy som ju videla naposledy s niečím spokojnú, stále má trpiteľský tón aj výraz, nikam nechodí, vždy sa nalepí na mňa, keď niekam idem..už som jej zopar x povedala že je stále negatívna, povedala som jej nech mi nehovorí tie veci na iných ľudí, pre mňa to neni normálne ...ale veľa sa nezmenilo.
Nakoľko tu nemám v zahraničí pri sebe veľa blízkych priateľov, akosi to nad ranom na mna dolahlo...a dolieha to na mňa už dlhšie pretože som zistila, že niekedy už aj počas dňa ma štvu tie veci čo robí či hovorí, dotýka sa ma to aj za tých ľudí...a ocenila by som hocijaký nápad, ako by ste toto riešili vy. Ďakujem.
Problém so spolubývajúcou
Podľa mňa nič nepomôže viac ako ignorovať ju.
Ja by som zvolila ignor.. normálne zo dňa na deň. Keď rozlepí oči a začne sa sťažovať, nevšímaj si ju. Podľa mňa ona je taký typ, že sa aj sama so sebou porozpráva. Keď sa ťa vyslovene opýta, či si myslíš, že má tučné stehná, povedz hej :D uvidíš, aké ostane ticho :D na ohováračky na ulici sa ohraď s tým, či si ona myslí, že teba to zaujíma..
Inak nemám rada takéto typy, príde mi to hrozne prízemné neznámych ľudí ohovárať a pričom človek nikdy nevie, kedy je za tým psychika, zlé zdravie alebo len lenivosť. Ona si určite na tebe všimne zmenu. Ak sama príde, že čo sa deje, tak jej to s kľudom vysvetli a uvidíš, ako sa zachová a teda či sa ti oplatí držať si ju v živote a venovať jej čas a energiu... Ak nepríde, tak si rýchlo nájdu novú obeť na sťažovanie...
A šup šup do iného bytu :)
Mala by si sa s ňou porozprávať, ale tak, aby si ju nekritizovala. Ľudia nemajú radi iných, ktorí ich kritizujú a ona má očividne veľmi nízke sebavedomie, takže by sa to obrátilo proti tebe. Povedala by som jej niečo v tomto zmysle, že je veľmi pekná a inteligentná baba, že obdivujem, ako to tam v zahraničí zvláda, ale že keď takto kritizuje a ohovára, tak jej to nepristane a že sa tým zbytočne zhadzuje. Povedz jej, že to myslíš dobre, lebo ju máš rada.
Ja by som na nu spustila nieco ako ze kazdy zihe zivot najlepšie ako vie...napr. ta co beha robi to mozno pre lepšiu postavu alebo si chce vycistit len myslienky a co robis pre seba ty? Ked si myslíš ze mas tucne stehna tak ich take mas vsetko je len v tvojej hlave. Inak by som sla uz na nu tvrdo to je ten typ osoby kt som vymazala zo zivota
Ale ja taká nedokážem byť...mne príde vrcholne blbé takto hovoriť o iných luďoch na ulici. Aj ja si hocičo všimnem, ale proste nejaké veci by mohli ostať bez komentára, či? :)
Skôr som myslela, či jej nemám nejako dohovoriť, nech sa uvedomí, ale zas..to ju môže uraziť a začne mi robiť nejako zle...
Pokiaľ budem rovnaká ako ona, tak zachvilu sa možem ja zabiž z tolkej negativity.
