Co by ste povedali na takuto situaciu?
Pacil sa mi chlapec, ale zo zaciatku sme sa vsak neznasali a vecne hadali. Niekedy ma provokoval, niekedy urazal, niekedy mal na mna sexualne narazky. A ja som mu to samozrejme vracala. Obcas vypustil hlasku ako, ze by sme mohli ist na kavu, ze by smesi mohli uzit, ale kedze vedy som ho brala za idiota a myslela som si, ze si len robi srandu, odmietala som ho.
Potom sme sa nejako upokojili. Stala sa mu vec, ktora ho dost zmenila. K lepsiemu. Momentalne si rozumieme, pomahame si, vieme sa zasmiat. Zacal sa mi pacit, aj som mu davala naznaky, ale neviem, ci slabe alebo uz nemal on zaujem, lebo na nic sa nezmohol.
Prislo vsak nove dievca, kocka, bola to kamoska jeho kamosov. Vlastne je to kamoska jedneho jeho kamosa, co ma velmi nemusi a dava mi najavo, ked sme von, ze som tam navyse. Moj kamarat sa zacal s nimi a s nou viac stretavat. Ked mame alebo ma niekde ist, vzdy sa svojich kamosov pyta, ci ide aj ona. Aj na nej vidim, ked sme von, ako po nom pokukuje. Smeje sa na vsetkom, co on povie. A mna to vsetko hrozne stve. Ona ho nikdy v case, ked bol zly a protivny, pozna ho iba teraz ako dobreho chlapca.
Odkedy ju pozna, je ku mne este viac mily. Neviem, ci si vsimol, ze ziarlim? Chcela by som byt na neho nastvana, odmerana, ale nedokazem to. Vlastne co citim, je zmes zalubenosti, nenavisti a ziarivosti. Preco sa tak ku mne sprava? Bolo by pre mna lahsie, keby nebol v tejto situacii ku mne taky priatelsky.
Niekedy ma napadne, mam o neho bojovat? Ale nie je to zbytocne? Alebo trapne?
Dakujem za odpovede.
