socialna fobia prosim o rady

Vystavovanie sa situáciám určite trošku pomôže, ale píšem trošku, lebo napriek tomu že sa človek bude vystavovať tým situáciám, ALE nezmení spôsob akým tu situáciu hodnotí, ten pokrok veľký nebude. Píšem z vlastnej skúsenosti. Ja som sa snažila chodiť medzi ľudí, robila som veci, na ktoré som musela vynaložiť fakt veľa úsilia aby som prekonala strach, prekonala som ho, ale vo finále som si aj tak povedala, že som sa chovala hrozne,ako úplný debil, že aj keď to tí ľudia nepovedali, tak si už určite myslia, že som idiot atď. Takže keď som mala ísť do tej situácie ešte raz, bolo to ešte náročnejšie. Čiže treba zmeniť hodnotenie samého seba, svoj vnútorný dialóg, naučiť sa mať rád. A to sa dá ak vám v tom niekto pomôže, či už dobrý priateľ, ktorého človek so SF ale väčšinou nemá, alebo psychológ. Ten vysvetlí, že nie ste idiot, len ste si zvykli takto nezmyselne nadávať.

Presla som tym.. napis mi
sallyhope357@gmail.com

Napis mi na mail tomas555555@centrum.cz pokecame

jumbacisko - vystavovanie sa situácie z ktorej mám strach pomáha len niekedy. Mne to pomohlo asi v 60 % situácii s ktorými som mál problém. Ale tie najhlavnejšie najsilnejšie úzkosti, no na tie to moc nezaberá. Síce strach sa zmierni ale len troška. Napríklad ako píšeš osloviť holku niekde v meste to by som nedokázal. Proste to by nešlo, ja mám patologický problém rozprávať, ak je v blízkosti pre mňa príťažlivá žena. Len stojím ticho, sem tam sa pousmejem, a sem tam poviem nejakú hlúposť kedže som v strese :D

Tak ako nevyliečite chorobu, keď nezistíte z čoho vznikla, tak nevyriešite psychický problém, keď neviete príčinu, ale aj zlé pomenovanie toho, čo vám je. Hovoríte, že sa bojíte ľudí, NIE. Zamyslite sa v kľude. Vy sa bojíte reakcií tých ľudí, nie ľudí osobne. A veľký problém, ktorý nás ovláda je naše vlastné sebectvo, naše ja. Vo svete je veľa klamstva a na niektoré sme si tak zvykli, že ho ako klamstvo nevidíme. Vysvetlím, sebectvo nie je, že som snob, ukazujem sa, čo som ja... sebecké myslenie človeka sprevádza od narodenia. Prejavy sebeckého myslenia sú aj sebaľútosť, utiahnutosť, za svoju službu očakávame vďaku a neraz aj odmenu.... keď nik nelahodí našemu skrytému ja, začína sa podlamovať psychika

Annitka mám preeesne tento istý problém, že viac sa bojím rozprávať s ľuďmi, ktorých už poznám. Myslím, že to súvisí s tým, že človek má nízke sebavedomie a má pocit, že sa musí správať podľa očakávaní, inak ho nebudú mať radi. Ako sa ti darí s tým bojovať?Mne nasadili AD ale bojím sa ich brať :/

jumba mne psychologička povedala že som silna osobnosť asi to bude tým.. soc. fobiu mi diagnostikovala az (iba) pred 2r. náhodou...
v skole tolko času neni aby sa tam deti nudili,..
ja som cez hodiny počuvala učivo, nevyrušovala, cez prestavky si chystala na dalsi predmet, najedla sa, bavila som sa len z dvomi spoluziackami z druhej triedy,.. z mojej triedy zriedka... ale to nie koli sociofobii, ale za to že som si s nimi nemala čo povedať, lebo cely týžden riešili iba to že kde boli chlastať a ako sa ožrali a čo robili ako ožratí a kde sa pojdu ožrať nasledovny vikend...
a ja teda ožranov nemusím!

WHISPER: A to si ako zvládala? Prepáč ja len že vo veku kedy je človek na strednej chce zapadnúť a byť obľúbený. Nemala si z toho trošku depky?

mne (na odputanie pozornosti, ze sa na mna niekto pozera) pomaha, ked si predstavujem, ze som neviditelna...vtedy sa mi lahsie kraca velkym priestrasntom medzi mnozstvom ludmi, ktori ma v tej chvili pevne verim, ze ani velmi nevnimaju

Ahoj, je to dosť bežná záležitosť v tejto dobe. Ak je to pre Teba problém, je možno vhodné navštíviť psychológa, možno stačí o tom hovoriť a pomôže Ti to...Treba s tým niečo robiť, aby sa to nezhoršilo...