Ahojte prosím o radu,mám nevyrovnanú psychiku lebo sa mi v minulosti stala tragédia.Prišiel som o rodiča keď som bol ešte dieťa.Môj otec si vzal život veľmi drastickým spôsobom.Odvtedy som ostal ako zlomený a znenávidel som svet.Bývam už ako dospelák s matkou ktorá ma vyživuje.Keď sa jej to niekedy opýtam nič mi neodpovie,len mikne plecom a po pár minútach si ,,naleje''.Nikdy mi nepovedala dôvod a nedostal som to od nej.Namiesto toho mi neustále vyčíta že už mám vek že si mám nájsť ženu a založiť rodinu.Ale môj hlavný problém je v tom že som inak orientovaný aj keď to pravdepodobne vie.Možno by som chcel aj ženu aj deti ale už sa navždy musím asi zmieriť s tým aký som.Myslíte že môj otec mohol byť podobne orientovaný len sa to v minulom režime hambil priznať?
Môj životný problém
Dyson: A este si dupni! :D
V konečnom dôsledku všetci normálny ľudia pochopia čo sú to väčšina buzerantov za špiny.Fuúuj a blééé humus!
ženu a deti...? a dovedieš ich kam,..zit budete ke? v tvojej detskej izbe a deti budu vyrastat a hladieť na tvoju opitu matku...?
ked si dospley maš mať stabilnu pracu a najst si byvanie..
a potom by si neriesil kraviny..
je vela ludi ktori prisli o rodica, rodicov ako deti a su dospeli a normalne funguju...
a to ako bol orientovany tvoj otec, je uz teraz uplne jedno ked je uz davno po smrti...
jbnema - Moj osud tam píšem že: "Možno by som chcel aj ženu aj deti ale už sa navždy musím asi zmieriť s tým aký som." Chcela som mu tým povedať, že mu ako mužovi nič nebráni v tom, aby sa oženil, ak to chce, ani to že je "inak orientovaný".
A ked by sa narodil ako zena tak by nemohol mat rodinu a deti alebo co si tym prispevkom chcela povedat? Okrem toho, ze clovek nema pozerat na seba a na svoje pocity...a ma si radsej "zajst" chut
Ak si si v tomto živote zobral na seba telo muža, tak môžeš hrať rolu muža so všetkým, čo k tomu patrí, môžeš sa oženiť a mať deti. A na mužov si nechaj zájsť chuť. Ak sa ti páčia muži, neznamená, to že s nejakým musíš aj žiť.
na tomto jasno vidiet aka dovera a blizkost panuje medzi rodicmi a ich detmi...ta mater by sa tak mohal zachovat aj kludne za inych okolnosti....proste nebola prirpavena na stratu muza a ani na dieta - tak nech si nalieva, ale ze sa od nej neico dozvies, na to radsej zapomen
Možno bol, možno nebol. Ťažko sa k tomu vyjadriť. Ak by aj bol, nie je to dedičné a ani choroba! A Tvoja mama dôvod môže, ale aj nemusí poznať. Ten "pravý" si Tvoj otec zobral do hrobu. Ale mame to nie je jedno, to mi ver! Inak by si "nenaliala"!
Ak si chceš dať psychiku do poriadku, vyber si nejakúk terapiu.
Faster, mne je to jedno, ale tento chlapec sa preto trápi. Tak mu poraď.
