Prosím Radu

Príspevok v téme: Prosím Radu
Dk654

Uhm.. Potrebujem súrne radu.. Mám 13 a som dosť v komplikovanom stavu. Ide o to, že občas trpím hlbokými depresiami, ktoré sa neustále opakujú. Vďaka tomu som vždy sama a uzavieram sa do seba, čo ma úplne zožiera a viac som depresií. Taktiež strácam chuť žiť. Nechce sa mi jesť, chodievať von a podobné veci, ktoré robievam a myslím na samovraždu. Ale stále sa to potom zlepší a ja sa normálne smejem. To sa deje stále dookola.

Viem, že v mojom veku je normálne, že som precitlivená. Ale nie je toto už abnormálne? Já fakt trpím hlbokými depresiami a rodičom sa to bojím povedať. Nie som normálna? Rada by som si prečítala váš názor.

Je to fakt nepríjemné, mať takéto pocity...

ehm

Dievčatko ver mi, keby si mala hlboké depresie ako píšeš, určite by si to ľudia v tvojom okolí všimli. A výkyvy nálad sú normálne aj u detí aj u dospelých. Prestaň sa sledovať, poriadne si plň povinnosti a potom ťa bude viac baviť aj všetko ostatné.

Rajec

Ahoj
uplne suhlasim s tym, co napisal Jax.
Netreba to podcenovat a naozaj sa treba s niekym vazne porozpravat, pripadne vyhladat pomoc.
Uz len naznak mensich psychickych poruch moze mat v buducnosti neuveritelne nasledky, ver mi nieco podobne som si zazila.
Drzim palce pripadne napis rajec@azet.sk

chorecrevo

Dk 654, v tvojom veku je normalne, ze niektore deti su citlivejsie, nic si z toho nerob. Snaz sa zariadit si zivot tak, aby ta nieco potesilo, aby ti nieco urobilo radost. Kup si napriklad zvieratko, hned ti bude veselsie. Rodicom mozes kludne povedat, ako sa citis. Aj dovod, preco sa tak citis. A popracovat trosku na sebe. Napriklad ak ta trapi, ze nemas priatelov, tak si nejakych najdi. Mozes zacat chodit niekam na kruzok, na sport, na atletiku... Kam len chces, vsade sa moze najst niekto, s kym sa pustis do reci. Mozes zacat citat knizky, alebo navstevovat jazykovy kurz, pozriet si v telke zaujimavy film, zacat navstevovat pozicovnu s dvdckami, pozerat nieco. Dnes je nespocetne vela moznosti, ako moze clovek zahnat nudu. Ked zazenies nudu, zaroven aj odozenies depresivne myslienky. Teda treba si uplne nadoraz vyplnit cas prijemnymi zazitkami a cinnostami, pri ktorych sa citis dobre, aby uz nebolo casu na utapanie sa v depresiach. A hlavne nechod po psychiatroch, lebo bola by naozaj skoda, keby si psychiatri uz z takehoto velmi mladeho cloveka urobili svoju obet.

chorecrevo

Nikdy nikde nebolo dokazane, ze by v takom alebo onakom mozgu chybala taka alebo onaka latka, ktora sa musi a musi bezpodmienecne dodavat v liekoch. A uz vobec nie, aby takymito dristami niekto mutil hlavu 13 rocnemu dietatu. A jedno je iste: nikde inde v medicine nenastalo tolko chyb, omylov a nespravne stanovenych diagnoz, ako prave v oblasti psychiatrie.
Priklad: Niekto asi 8 mesiacov trpi chronickou unavou, toci sa mu hlava a casto mu byva na odpadnutie. Od odpadnutia ho moze zachranit jedine kava. Trpi nedostatkom vzduchu v plucach a napriek kazdodennemu cviceniu mu kondicia nestupa, ale klesa. Svrbi ho pokozka na celom tele. Ma vytok z konecnika, hlien v stolici a jedovato smradlave prdy po jedle. Zhorsuje sa mu pamät, nedokaze si ulozit novo prijate informacie do dlhodobej pamäte. Citi sa byt mierne priotraveny, stale otravenejsi a otravenejsi. Az jedneho dna ho zacnu stipat a palit oci a pery, ma oci a pery vysusene, strasne sucho v ustach a napriek tomu, ze vzdy dobre spaval, pride jedna noc, kedy nevie zaspat, potom druha noc, kedy nevie zaspat a nakoniec mu sibne na hlavu. Na psychiatrii mu povedia, ze je to psychoza a ze praca v zahranici jeho psychike skodi. Odporucia mu brat lieky a zakazu pracovat v zahranici. On to odignoruje, lieky neberie a do zahranicia odide a tam zije stastne 3 roky. Potom sa mu tento problem zopakuje. Preziva obdobia, kedy sa s nim cele mesiace tahaju priznaky intoxikacie, ktore vyustia do stavu sibnutosti a preziva aj obdobia, kedy sa citi uplne v pohode a nic mu nie je a ma pocit, ako keby z casu na cas, viac-menej v nepravidelnych casovych intervaloch vstupovalo do jeho tela nieco, co produkuje toxiny a snazi sa ho pomaly otravit a nevie, co to je, vie len, ze nie je na hlavu. Psychiatri psychozu oznacuju ako stav, kedy clovekovi na nejaku kratku chvilku akoze zasibe, ale vysvetluju to tym, ze ide o cloveka psychicky labilneho, ktory sa pre hocijaku malickost moze zrutit a psychozu ako reakciu na nejaky zly zazitok, ktory jeho psychika nedokazala stravit, a preto sa zrutil. Ale tento clovek vie, ze ziadny zly zazitok nebol a vie aj to, ze on je velmi silny, silnejsi nez vacsina ostatnych a ze by sa nezrutil nikdy a z nicoho. Keby zil v Rakusku, tak by ho odbermi krvi kontrolovali, ci tie psychiatricke lieky berie. Na Slovensku ho nikto nema pravo kontrolovat a on lieky neberie vobec. Na vlastnu päst ako laik dlhe roky patra po pricine intoxikacie, lebo sam citi, ze problem, ktory mal, sa nevola psychoza, ale intoxikacia. Tento clovek ma pocit, ako keby z casu na cas vstupoval do jeho tela akysi zahadny zdroj, ktory produkuje toxiny a on sa citi otraveny. Az po 9tich rokoch si konecne zdroj toxinov vypatra a zistuje, ze jeho skutocna diagnoza sa vola extremne hypermobilne elongovane crevo. Cize crevo tvarovo komplikovane, plne vlnoviek, zahybov a tam sa zachytavaju zvysky potravy, ktore tam potom kvasia, hniju a vypustaju zo seba toxiny, z toho ta otrava. Takyto typ creva ma velmi malo ludi, ale ak to ma niekto, kto pochadza z chudobnej rodiny a potom odide za pracou do zahranicia, tak sa v zahranici stretava so stravou bohatou na mäso, hoci doma u chudobnych rodicov mäso (tazko stravitelnu potravinu) takmer vobec nejedol. Dalsi problem: vytrhnute zuby. Clovek uz potom nedokaze dokladne pozut potravu a ak ma hypermobilne elongovane crevo, tak dovi-dopo, velke kusy mäsa zostavaju zachytene vo vlnovkach a zahyboch tohto creva, tam kvasia, hniju, z toho intoxikacia... Iny priklad: dieta bohatych rodicov nastupi na vysoku skolu, v puberte sportovalo, ale v dospelosti na vysokej prechadza na sedavy sposob zivota, okrem toho chodi po restikach a po pizzerkach, kde papka mäsko, ktore zase niekde v traviacom trakte hnije a vypusta toxiny. Sibne mu a skonci na psychiatrii. Bez akejkolvek psychiatrickej diagnozy. Bez dokazov o sibnutosti. Nanajvys si vymaze zo zivota zopar ludi, ktori ho nabadali k braniu tazkych psychiatrickych liekov, ktore ani vobec nepotreboval. Lebo mu chceli zle a on aspon pochopil, ze to neboli skutocni priatelia, ale len zavistlivci a zloprajnici, ktori sa tesili z jeho nestastia a v konecnom dosledku aj nespravne stanovena psychiatricka diagnoza, o ktorej si neprajnici mysleli, ze je to skutocna diagnoza, len odohnala tych neprajnikov a zlych ludi od neho prec. Lebo skutocny priatel stoji pri nas v dobrom, aj v zlom. Kto je psychicky silny, ten to citi, ten to vie a je si toho plne vedomy. Takeho cloveka ani reci tisicich psychiatrov nepresvedcia, ze je slaby. Alebo ze potrebuje lieky. Nikdy. Ja som zila 9 rokov s nalepkou blazon nalepenou na cele. Ale vedela som o sebe, co som vedela, a kedze som psychiatricke lieky nikdy nebrala, nepokladam za potrebne podavat na niekoho trestne oznamenie a vlacit sa po sudoch, lebo sa necitim ako poskodena. ALe keby som ich bola brala niekedy, tak by som sa veru ako poskodena citila. A co treba robit pri extremne hypermobilne elongovanom creve? Po prve, tuto diagnozu moze odhalit iba gastroenterolog pri kolonoskopii. Ziaden iny lekar nema o tom sajnu, prakticki lekari tiez nevedia, co to je. ALebo aspon ten prakticky lekar, ktoreho som sa ja zufala na prehliadke, zomierajuc na intoxikaciu, pytala, z akeho zdroja by mohli pochadzat toxiny, ktore sa ma snazia otravit, ten veru sajnu nemal, nic nevedel a vysledok prehliadky akoby zazrakom ukazal, ze som celkom zdrava a ze mi nic neni. No nechybalo vela a mohla som byt mrtva. Po druhe, treba sa vela hybat, cvicit, sportovat, najmä BEHAT! Po tretie, uzivat probiotika. Po stvrte, uzivat vlakninu. Po piate, bez ohladu na pocet vytrhnutych zubov dokladne prezut potravu na co najmensie kusky, nikdy neprehltat velke kusy jedla. Dalsia vec, vo vlastnom zaujme aspon vyskusat vegetariansku stravu (s vynimkou ryb). Ryby maju ine mäso, su lahko stravitelne, tam je to v pohode. Mne dost pomohlo aj pozitivne myslenie, so stopercentnou istotou som verila, ze sa raz ukaze skutocna pravda o mojom zdravotnom stave a ze psychiatri uznaju, ze sa mylili. Psychiatri? Co si o nich myslim? Snad len tolko, ze bez vahania by nechali cloveka radsej zomriet na intoxikaciu, ako by mu mali vysypat z rukava zoznam faktorov schopnych zapricinit intoxikaciu a jej psychicke prejavy. Lebo vsak by psychiatri potom stratili pacienta, no nie? A tu ide o biznis predsa. Ja dodrziavam vsetky tieto zasady, odkedy o svojej diagnoze viem. A teorie o chybajucich latkach v mozgu neuznavam.

Ute

Chodíš do školy, však? Takéto stavy, aké popisuješ ťa určite oberajú o sily do školy chodiť...nechce sa ti ani pohnúť, ani otvoriť ráno oči (zas to príšerné svetlo, zas nový deň...), hlavou sa ti preháňajú tmavé chmáry, zožieraš sa, niečo ťa trápi, pýtaš sa prečo? a načo? a cítiš sa najlepšie, keď sa nemusíš ani pohnúť, keď si sama, nikto ťa neotravuje, a úplne najlepšie by bolo mať všetko už za sebou...
Si sama a nikto okolo netuší, čo sa s tebou deje.
To je zlé - byť sama. Nie - treba ísť do školy. Pomaly, celkom pomaličky. Zveriť sa rodičom. Rodičia asi pochopia, že nie je pre teba dobré, aby si bola sama. Že je lepšie, aby si do tej školy chodila a bez toho, aby si ty o tom vedela určite sa skontaktujú s tvojou triednou a poprosia ju o pomoc a trpezlivosť....

Chamrad

Nech ťa ani nenapadne dávať sa do reči alebo obtrieť svoje topánky o nejakú smradlavú ožratú spodinu.Tý ťa tak môžu obohatiť iba o blchy nič iné ani nemajú.Už len tie ksichty debilné hovoria za všetko.

Adusik90

Normalne vykyvy nalad, to je bezne , pokial ide cisto len o tom . Nenapisala si toho vela , mozno za tym nieco je . ale je to normalne , mslim ,