Keď sa pozriem spätne na svoj život, dokážem povedať presne jednu vec ktorá ma robila šťastnou rodina ktorá držala pokope ľudia ktorým som veril, súrodenci s ktorými som prežil neuveriteľne výborné zážitky.
Nakoniec každý odišiel rodina sa rozpadla, kamaráti ktorým som plne dôveroval zopárkrát podrazili nohy a ešte sa smiali.
O tom živote vo veľkom meste, vidím to na bratovi ako ho to zmenilo keď príde sem tam na návštevu, je to úplne iný človek strašne odmeraný a cynický. Radosť a šťastie môžeš prežiť aj keď ty sama niekomu preukážeš tu radosť/dobrotivosť, alebo si ho už len vypočuješ poradíš. Lenže ako môže človek ktorý v živote týchto vecí dostal len veľmi málo, alebo vôbec nič prejaviť takéto city druhému človeku?
Čo je šťastie pre mňa? Mať blízko seba ľudí ktorým môžem dôverovať, ktorý sú není vedľa mňa len keď potrebujú "vysať zo mňa energiu" (posťažovať sa o svojich trápeniach a podobne), ale aj opačne a to vypočuť si druhu stranu. ľudia s ktorými môžeš zdieľať veci/záľuby ktoré zaujímajú aj teba.
Proste priateľov ľudia žili v spoločenstvách porovnaj to s dnešným individualizmom a prídeš na to prečo sú ľudia není šťastný.
No keď ti už na pocit šťastia nepomôžu ani koníčky, ani najbližší ľudia/rodina, ani kamaráti, vtedy je načase navštíviť odbornú ambulanciu, tam ma znova výhodu ten človek ktorý má peniaze pretože ak si zaplatí dostane odbornejšiu starostlivosť, človek s málom peňazí to má ťažšie, no ak ani taká starostlivosť nepomôže vtedy sa začneš zamýšľať načo si vlastne tu (niektorý povedie že pomáhať druhým, rozdávať lásku no ako ak ten človek nikdy žiadnu lásku nedostal).
Proste v mojom prípade je to tak že musíš mať okolo seba ľudí ktorým môžeš dôverovať, z dôvery pramení to že sa im zdôveríš a podobné veci a z toho zase pramení šťastie.
Ohľadne "ze pocas strednej skoly som mala velke sny, velke ambicie, tuzila som po nejakom naplneni mojho potencialu, mala som rozne tuzby , chcela cestovat."
Môžem ti povedať toto z dlhodobého hľadiska na 100% nefunguje
Sestra cestuje po celom svete, no keď volám s jej priateľom hovorí že keď zopárkrát ku nej prišiel tak bola opitá a plakala, hovoril že sám nevedel čo sa jej stalo bola uplna abstinentka či by sme ju nešli navštíviť že ju asi niečo trápi len nevie čo lebo je zaťatá.
V zahraničí žije už 8rokov doteraz si strašne pochvaľuje aké je to úžasné, ale niečo ju trápi. Keď sa jej na to spýtame tak je zaťatá a hrá rolu "tvrdej ženy" že: "Aaaa čo mne nič, není ja nič nepotrebujem, dokážem to aj sama"
Jeden z bratov je na tom podobne.
