Neznášam svoj život. Chodím na gymnázium, ktoré ma iba rozčuľuje a privádza mi stres a pocity zúfalstva, bývam s rodičmi, pričom "otca" (neviem si pripustiť že by bol sktučne mojim otcom) z celeho srdca nenavidim, robi mi naschvaly, nedokaze ma akceptovat. Nikoho nemam, nestretol som nikoho, s kym by som si rozumel, komu by som sa mohol otvorene vyrozpravat (a ze to potrebujem ako sol). Cely svoj doterajsi zivot hodnotim ako nieco, co nema ziadny zmysel. Citim sa na tomto svete uplne zbytocny. Zatial co toto pisem, rodicia sa hadaju. Kvoli mne. Neviem co robim zle (asi ze mam vlastne predstavy o zivote, vlastny ciel).
Mam svoj sen, ze odidem daleko, kde budem zit svoj stastny zivot, no v najblizsich rokoch to nejde. Okrem toho som neustale v hroznom psychickom stave, takze preto nedokazem nic urobit.
Nevladzem, nechcem. Keby som vedel ako to ukoncit asi to spravim.
Neustale citim depresiu, pocity zlosti striedaju pocity obrovskeho smutku.
Je to zacarovany kruh. Casto som si povedal ze uz bude dobre, vzdy som preto vsetko robil, no vzdy som padol na hubu.
Cely moj zivot su iba neuspechy. Niekto si povie ze to tak asi malo byt, ze zivot je skuska, no ja uz nemozem. Jedina vec na ktoru sa dokazem tesit je ze sa schulim pod petinou do klbka a pojdem spat.
Som zufaly, iba som sa potreboval vypisat. Viem ze toto nema ziadne riesenie (teda jedno, ku ktoremu sa vsak nikdy neodhodlam)
Chcem skončiť
Ahoj , ak sa chces vyrozpravat tak kludne napis email a ja ti napisem . :D ak ti to pomoze
Ahoj
nerada taketo veci rozoberam pred verejnostou, ale ak chces este o tom hovorit, napis na rajec@azet.sk
Som uz sice dospela ale prezila som si v detstve nieco podobne a velmi dobre viem, ako sa citis
Aj tu sa môžeš vyrozprávať, aj tu Ti poradia : ipcko.upside.sk
A neber to ako motivačné táraniny... na tvoj príspevok reagovali ľudia, ktorí si tiež čo to zlé prežili - aj horšie ako ty (vrátane mňa)... :-) píšeme ti tu aj na základe vlastných skúseností... a vidíš, sme tu... :-) možno to vyznie fakt blbo, no vo všetkom zlom sa dá nájsť aj kus dobra... na to ale prídeš až časom... :-) veľa síl!!!
Ahoj, chápem ťa... uvedom si ale, že takáto situácia nemusí byť donekonečna... áno, budeš musieť ešte nejaký ten čas vydržať, no po skončení školy môžeš ísť naozaj hocikam, ak na sebe zamakáš... Ak by si zašiel za nejakým psychológom, nebola by to vôbec hanba...aj ja som kedysi navštívila psychológa, keď som sa nachádzala v kritickej situácii - no a? Čo je na tom? Rozhodne by si sa nemal opustiť... ale sa nejak namotivovať a veriť na lepšiu budúcnosť... :-) dokážeš to, len si ver! Človek prehrá vtedy, keď sa vzdá...
Vsetko je to len o tom ako sa psychicky nastavis.
Skyman dobre napísané. Ako hovorí Zygmund Baumann šťastie v živote je keď si schopný riešiť životné problémy. ;)
pekne a pravdive, Skyman
Čau, viem, že je to nepríjemné, čím si teraz prechádzaš ale poviem ti to takto: Si jeden z nás, si muž a máš silu na to aby si čelil svojim problémom. Dokážu to aj ženy samozrejme ale pre nás je to charakteristické. Bezohľadu na to, čo si zažil a čo si o sebe myslíš, je to v tebe a je len na tebe či to budeš ďalej rozvíjať. A vieš ako sa to robí? Že začneš čeliť ťažkostiam, problémom, začneš hľadať riešenie. Vystúp z komfortnej zóny. Áno, znie to nekomfortne ale o tom to je. Nabudúce už budeš silnejší a to, čo sa ti zdalo predtým nepohodlné ti už také nepríde, pretože si to prekonal a posunul si sa ďalej. Ďalší level. Nová úroveň prekážok. Skús porozmýšľať nad tým, čo ťa robí smutným, naštvaným. Rodičia? Skús k nim nájsť cestu. Tým, že sa odsťahuješ niekam na druhý koniec sveta nič nevyriešiš. Zdá sa ti, že nemáš priateľov? Porozmýšľaj nad príčinami. Možno stačí byť viac komunikatívny - aj v tom sa dá zlepšovať :) Prihovor sa niekomu, porozprávaj sa, vypýtaj si nejaký kontakt, navrhni spoločnú aktivitu napríklad futbal, turistika atď., ak niečo nevýjde, nevadí, pouč sa ak si urobil chybu a nabudúce sa jej vyhni. Ver mi, že ľudia sú fajn a mnohí si myslia, že nemajú čo ponúknuť pritom oni sú presne to, čo ďalší hľadajú. Možno ti celý tento môj príspevok príde ako tvrdenie, že život je len o ťažkostiach a skúškach. Nie je, no sú jeho súčasťou a ak sa na to pozrieš s takým nadhľadom, posúvajú nás ďalej. Život je tiež o radosti, kráse a predovšetkým láske - nemyslím tým teraz hneď partnerku a len ju, myslím to všeobecne, o láske k sebe ale aj k ľuďom, okoliu ;)
Ahoj.
Vidím, že si prechádzaš náročným obdobím. Máš pocit, že si na to všetko sám a nenachádzaš pochopenie ani u ľudí, ktorí by tu mali byť pre teba, u rodičov. Píšeš o tom, že máš vlastný cieľ, zaujímalo by ma, v čom tento tvoj cieľ spočíva. Zároveň vidím, že ťa vyčerpáva riešenie rôznych problémov, no stále z teba cítim veľké odhodlanie s tým niečo urobiť, čo je super. Hovoríš, že sa tešíš iba na to, ako sa schúliš pod perinu, pretože tá je pre teba akousi „bútľavou vŕbou“, kde tvoje problémy odplávajú. Premýšľam, či je ešte nejaké miesto, kde sa cítiš podobne, ako pod touto perinou. Ak sa chceš porozprávať, počula som o jednej dobrej stránke, kde by ti mohli pomôcť. Tu pridávam link ipcko.upside.sk.
