ja už naozaj nevládzem žiť, začarovaný kruh

kafe :D

radca, to naozaj až tak dlho treba na endorfíny? Do kelu, ja dávam maximálne 2 koliečka, to neni ani 10 minút, lebo viac sa mi už nechce. Mňa by 30 minút zabilo :) nie nabudilo. Ale niekedy to musím skúsiť, či tie endorfíny vo mne sú niekde schované :D

Sa mi sem hodia pruhy :)

Môj pruhovaný život

Prišla za mnou vo chvíli, keď mi bolo najhoršie - drobné nezdary, nepríjemnosti a iné mrzutosti už dosiahli takú mieru, že sa spojili do jedného, nepriesvitného a nekonečného čierneho pruhu.
Nie nadarmo sa vraví, že nešťastie nikdy nechodí samo. Nešťastie sa totiž vždy nahromadí. Predstavujem si to tak, že jedna malá šlamastika vnikne do môjho osobného priestoru, rozhliadne sa a zistí, že je tu dosť miesta na šantenie, a tak začne nadšene hulákať: ,, Haló! Poďte všetci sem! je to tu super!,, Na jej volanie sa hneď objaví celé stádo s krikom a piskotom a všetci začnú obhrýzať mladú trávičku na mojej duši. Skúste ich odtiaľ dostať! Len čo všetko zožerú, poberú sa ďalej a namiesto zelenej trávičky po nich ostane len udupané pole a dymiace kopy čierneho hnoja... Skrátka sa na mňa všetko zosypalo. V práci zamračené, v osobnom živote absolútna tma a v peňaženke čierna diera. Kamkoľvek sa pohnem, všade na niečo narazím... je to čoraz horšie. Nech robím , čo robím, okolo mňa je len čierňava.
V Rusku sú rozšírené dva ľudové spôsoby na boj proti čierňave - buď môžete zapiť, alebo zajesť. Zapíjanie nebolo nič pre mňa, lebo nemám rada alkohol - jednoducho mi nechutí. Zajedanie som však praktizovala už druhý mesiac a nad rastúcim bruchom som iba mávla rukou. Čím iným sa mám utešiť, keď som taká sama a nešťastná, ak nie nejakou dobrotou? Bonbóny, čokolády a všelijaké cukrovinky sa stali mojím liekom na trpké myšlienky. A aby nebolo málo, susedka Valentína mi priniesla do svojej mamy neurologičky nejaké tabletky na spanie, lebo vinou všetkých tých hrôz sa mojou najlepšou priateľkou stala Nespavosť. Musím uznať, že tie lieky mi pomáhali. O plnohodnotnom spánku sa síce hovoriť nedalo, ale aspoň som z času na čas upadla do akéhosi stavu polozabudnutia. Takže som si osladila život polovicou bonboniéry Čierny zamat, dotlačila som sa čiernymi ríbezľami v čokoláde a zavŕšila som to pilulkou na spanie. Ľahla som si do postele a dúfala, že aspoň v spánku si trochu oddýchnem od svojich čiernych myšlienok. Práve vtedy ku mne prišla...
.. ležíš? Usiluješ sa zaspať? Aj tak sa ti to nepodarí,, oznámila mi s istou dávkou optimizmu zebra, ktorá sa znenazdajky objavila pri mojej posteli. ,,Ideš potvora,, uľavila som si skleslo a snažila som sa uvedomiť si, či sa mi to sníva, alebo mám vidiny.
,,Ty sama si potvora,, urazila sa zebra. ,,Akoby nestačilo, že mi už druhý mesiac nadávaš, ešte na mňa začneš pľuť. Odídem a až potom uvidíš!,, ,, Neodchádzaj,, vyhŕkla som. ,,Nechcem tu byť zase sama...Nemôžem zaspať. Neodchádzaj, ostaň tu so mnou... Nemyslela som to zle, to sa len tak hovorí,, ,, Že sa to hovorí?,, zarehtala sa zebra. ,, To je teda zúfalosť,, ,,A z čoho by som asi tak mala mať radosť?.. ozvala som sa. ,, Napríklad zo života?,, navrhla zebra. ,,Len dlhý čierny pruh,, hlesla som rozochvene, natiahla som ruku k stolíku a pokúšala sa nahmatať ďalší bonbón. ,,Panebože,, zatiahla zebra ironicky, ,,to som od teba počula už toľko ráz...,, ,,Ako počula? Čo si počula?,, nechápala som. ,,Že život je ako zebra. Chvíľu biely, potom čierny. Ty máš rada rozličné príslovia a porekadlá, však?,, ,,Ja?,, Voči tebe? Výhrady?,, Dočerta aj s halucináciami! ,,Mať výhrady voči cudzím zebrám? K tomu som sa ešte nedopracovala,, ,,Ja nie som cudzia!,, urazila sa zebra. ,,Len tak mimochodom, som tvoj život!,, ,, Život zebra...?,, došlo mi. ,,No dobre, iný život si nezaslúžim. Pruhovaný kôň je najvhodnejšia podoba.,, ,, Sama si pruhovaný kôň!,, zebra naštvane dupla kopytom. ,,Spamätaj sa! Naozaj som sa sem hnala zbytočne? Myslíš si, že by si ma mala zmeniť? Že by si mala zmeniť svoj život?,, ,,Teba nie. Život asi hej. Len neviem , ako to mám urobiť.,, posťažovala som si. ,,Tak využi svoju šancu, keď už som tu,, navrhla zebra. ,,Pýtaj sa, odpoviem ti. Aké máš výhrady voči svojmu životu, ty moja pozitívna žena?,, Tú pozitívnu ženu som odignorovala, lebo samota ma už unavovala a teraz sa schyľovalo k dôvernému rozhovoru.
,,No vraví sa, že život je čierno - biely. Môj život je však iba čierny!,, predniesla som svoju hlavnú výhradu. ,,Chceš povedať, že je to správne?,, ,,Nie je. Po čiernom pruhu vždy nasleduje biely,, ochotne súhlasila zebra. ,,Akurát, že ty, neviem prečo, si vždy šla proti všetkým prírodným zákonom,, ,,Vážne?,, spýtala som sa. ,,Dostala si sa na čierny pruh a vydala si sa po ňom pozdĺžne. Som predsa pruhovaná. Pozri sa pozorne na moju kožu a pochopíš.,, ,,Vyzerá to tak,, potvrdila som s pohľadom upretým na jej pruhovaný bok, ,,že si to šiniem pozdĺžne. A stále len samá čierna...,, ,, Páči sa ti to?,, ,,Samozrejme, že nie. Čo je to za život bez svetlých miest?,, ,,Tak zíď z toho čierneho pruhu!,, vyzvala ma zebra. ,, Už konečne niečo sprav!,, ,,Ale čo?,, znovu som sa zachmúrila. ,,V práci zamračené, v osobnom živote absolútna tma a v peňaženke iba čierna diera...,, ,,Aha! A na stole máš čierne ríbezle v čokoláde a Čierny zamat. A zajtra si do práce oblečieš džínsy a čierny rolák ako zvyčajne. Nechápem, prečo si si ešte nekúpila čierny rúž na pery. veď inak si už pre to, aby si zbavila svoj život farieb, urobila všetko.,, ,, Nič také som nespravila! To sa proste stalo!,, protestovala som. ,, Vari ja som vymyslela krízu a samotu?,, ,,Prezradím ti tajomstvo,, pohodila hlavou zebra. ,,Kríza a samota na optimistov nefungujú. Ty však nie si zvyknutá premýšľať o pozitívnych veciach. Radšej sa hrabeš vo svojich problémoch. A čím viac sa v nich hrabeš, tým súm väčšie. Dávaš im totiž svoju energiu,, ,, Super!,, Bola som taká rozrušená, že som si sadla na posteľ. ,,Takže všetko je moja vina?,, ,, A koho iného?,, uškrnula sa priateľsky zebra. ,,Je to tvoj život, tvoj čierny pruh, tvoja zodpovednosť.,, ,,S tým súhlasím,, obhajovala som sa. ,,usilujem sa z toho dostať, ale nič sa mi nedarí.,, ,,Výborne! len sa na ňu pozrime! Ona sa usiluje!,, zarehtala sarkasticky zebra. ,, Nehorázne sa napcháva bonbónmi a sedatívami, vyžíva sa v samote a premýšľa, prečo má taký spackaný život.,,

,,To nie je pravda,, oponovala som hrdým hlasom, hoci v podstate všetko, čo vravela , bola absolútna pravda. Do očí sa mi nahrnuli slzy. ,,Slzy trápenie nevyriešia,, napomenula ma prísne zebra. ,, Ak chceš zísť z čierneho pruhu, tak sa pohni. Niečo so sebou urob!,, ,,Čo mám urobiť?,, spýtala som sa s lícami mokrými od sĺz. ,, Aspoň si kúp iné bonbóny,, poradila mi zebra. ,,To naozaj musíš mať všetko čierne?,, ,,To tak nejako samo...,, pokrčila som plecami. ,, Veď práve. Tebe sa to všetko deje tak nejako samo,, vyčítala mi zebra. ,, Žiješ neuvedomele, v tom je ten problém. Podľa princípu: Nemám na ružiach ustlané. Tak si dočerta, ľahni inde! Nebuď obeťou okolností!,, ,, Počúvaj zebra, nenadávaj mi,, poprosila som. ,,Ja predsa nie som proti, chcem sa z toho čierneho pruhu nejako dostať... Radšej mi poraď, ako to mám urobiť.,, ,,Tak vstávaj!,, vyzvala ma zebra. ,,Je desať večer a ty ležíš v posteli.,, ,, Už som vstala. Čo teraz?,, spýtala som sa a zároveň som si obúvala papuče. ,, Nasleduje generálne upratovanie!,, zavelila zebra a kopytom šikovne otvorila moju skriňu. ,,Všetko odtiaľ vyhádž.,, Potom ma už zebra iba ponáňala. Donútila ma prejsť celý šatník a vyhodiť všetky staré veci. Nielen vyhodiť, dokonca som ich musela odniesť dom kontajnera. ,,Keby si to náhodou začala ľutovať. už ťa nepoznám,, objasnila zebra.
Musela som umyť všetok riad, rúru a upratať celý byt. Potom nasledovala revízia chladničky. A nakoniec prišla na rad moja kozmetika. Keď som o tretej nadránom vyliezla zo sprchy a znova uvidela zebru, bola som si stopercentne istá, že som sa zo všetkých problémov zbláznila. ,, Máš nejaké problémy?,, začudovala sa zebra, akoby mi čítala myšlienky. ,,Ja?,, bola som na rade, aby som sa začudovala. ,,Myslím, že som mala... včera... No teraz som taká akási svieža...celkom,, ,,Chceš bonbón?,, ponúkla mi zebra. ,,A ni nie,, počula som, že vravím , ,, dala by som si radšej jablko. Pre svieži dych...,, ,,Správne,, prikývla spokojne zebra. Tak vidíš, trochu si sa rozhýbala, vzala si z gruntu zopár starostí, a hneď sa ti zlepšila nálada.,, ,,A kých starostí? Veď som upratala byt, ,,zažmurkala som. ,, A ty si myslíš, že tvoje myšlienky sa neodrážajú v tvojom okolí? Mimochodom, platí to aj obrátene,, vyvracala mi zebra. ,,Uprac si byt a vyčisti si hlavu aj dušu!,,
,, A to je všetko?,, ,,Nie , nie je. Nesmieš lipnúť na zlých veciach, mysli na niečo pekné. Život predsa nepozná nijaké hodnotenia. V živote je každá udalosť prirodzená. Hodnotíš ich ty sama. A takisto ich sama maľuješ rozličnými farbami. Takže už nič nemaľuj na čierno!,, ,, Čo presne máš na mysli?,, nedala som sa uchlácholiť. ,, Daj mi nejaký konkrétny príklad,, ,, Vyhodili ťa z práce? Výborne! Znamená to, že niekde na teba čaká oveľa lepšia práca, len ju musíš nájsť. Si sama? Skvelé! Aspoň máš dostatok času sama na seba. Došli ti peniaze? To je úžasné! Začni držať diétu a zároveň hľadaj slušný zdroj príjmov. nechal ťa priateľ? To je šťastie, lebo tým konečne uvoľnil miesto tomu pravému! Inými slovami povedané, nech sa stane čokoľvek, vždy to ber z tej lepšej stránky. Nakoniec naozaj bude všetko perfektné. uvidíš.,,
,, Čo budeme robiť ďalej?,, spýtala som sa so záujmom. Cítila som potrebu niečo urobiť. ,, Odteraz všetko závisí len od teba,, Vyhlásila zebra. ,, Čierny pruh je za nami. neuškodilo by ti trochu sa vyspať.,, ,,Nechcem spať, chcem žiť. Počuj, a je možné, aby v živote neboli nijaké čierne pruhy?,, napadlo mi ,, Že by boli iba biele.,, ,,To nie je možné,, zarazila sa zebra. ,, Som predsa od prírody pruhovaná. Tak to má byť.,, ,, A čo keby som ťa nafarbila nejakou inou farbou? Vravela si, že si môj život... takže ja by som mala rozhodnúť, aké pruhy budeš mať, či nie?,, ,,To sú mi veci,, čudovala sa zebra. ,, Ty máš ale nápady... Nikdy som nič také nepočula, no znie to veľmi zaujímavo. Tak do toho! Nafarbi ma! A čím ma chceš natrieť?,, Na chvíľu som zaváhala. Nemala som ani temperové, ani vodové farby, dokonca ani nijaké iné výtvarné potreby. Potom som si všimla bonbóny.
,,Čokoládou,,
Rozhodla som sa. Zebra trochu zarehtala - očividne udivene. Rýchlo som v miske rozpustila čokoládové bonbóny - zásobila som sa nimi na zlé časy a tie sú teraz preč. Potom som vzala štetec na púder a spolu so zebrou sme usporiadali ozajstný body - art. Keď som skončila, kývla som hlavou smerom k zrkadlu. ,, Čo na to povieš?,, ,,Nemááááám slov,, uľavil si môj pruhovaný život a prezeral si hnedé boky. ,,Ke´d sa ma teraz bude niekto pýtať na život, budem vravieť: Je to ako zebra, chvíľu biely, chvíľu čokoládový,, sľúbila som jej. Ak som sa naozaj zbláznila, tentoraz výnimočne úspešne a možno povedať, že veselo.
...Ráno som sa zobudila svieža a odpočinutá, ani keby som polovicu noci nelietala s handrou a vedrom. Znova som si dala sprchu - tentoraz som si ju užila - a ponáhľala som sa do práce. Hoci autobus mi ušiel pre nosom, vôbec ma to nerozhodilo. ,,Výborne!,, povedala som si - ,,Aspoň mám dôvod ísť tri zastávky poklusom. To vždy zdvihne náladu.,, veselo som vykročila po chodníku. ,,Meškáte? Čo keby sme meškali spolu?,, ozvalo sa za mnou. Obzrela som sa - tá tvár mi bola povedomá, ale akoby z iného života. Myslím, že som toho mladíka zazrela v kancelárií... ,, Som Oleg Dmitrijev, váš nový programátor. A vy ste Marína. Už u vás týždeň pracujem, ale vy ste si ma ešte nevšimli. Stále ste mali kopu práce...,, ,,Som Marína,, potvrdila som. ,,Pamätám si vás. A tú prácu som už úspešne dokončila. Konečne môžem normálne žiť.,, ,,Znamená to, že by sme sa mohli prejsť aj cestou z práce?,, nyvrhol Oleg. ,,Spolu?,, To vždy zlepší náladu,, Prečo nie?,, súhlasila som bez rozmýšľania. ,,Keď ide o lepšiu náladu, som vždy za.,, nepochybne som práve vkročila do čokoládového pruhu svojho života.

,,Vyfarbite si život farbami dúhy! Už žiadne čierne pruhy - iba biele a čokoládové!,,

(Irina Semina - Obchod so šťastím)

kafe: suhlas so vsetkym co pisete.
ale na endorfiny treba ~30min aerobnej aktivity 60-70% MTF

ach yo, také jednoduché.
Som hnusná, viem, ale chcem ťa záámerne trochu nasrať dievča.

Prvé čo môžeš urobiť je zodvihnúť sa, ísť do kúpelky, pozrieť sa do zrkadla a povedať si - Tak a DOSŤ!! Daj si tepláky, obuj si tenisky, ako ti radí radca7 a naozaj prvá vec čo môžeš urobiť, aby si preťala ten začarovaný kruh je UROBIŤ KONEČNE niečo INAK. Choď si zabehať, minimálne na 10 minút.
Ďalšia vec, máš internet, vygoogli si práca s ubytovaním a VYBERAJ si z ponúk, ktoré tam sú. Ak vieš jazyk, pozri si pracovné agentúry, môžeš robiť chyžnú, vo fabrikách, v skladoch, to máš práce že si môžeš vyberať. Potrebuješ k tomu aj nejakú kondičku, takže dievča, robiť pekne kliky, behať a cvičiť je naozaj potrebné.
Rodičom, priateľovi nič nehovor, lebo ťa budú len dávať dole, hľadať chyby a odrádzať od toho čo chceš urobiť. Príde deň odchodu, pobaľ sa, povedz že o dva týždne prídeš/ ozveš sa každý deň, že ideš do práce. Si dospelá, rodičia to prežijú, nemusíš im detailne hovoriť, kde čo ako.

Čo s priateľom môžeš riešiť neskôr, možno ti urobí službu a rozíde sa s tebou on. Najprv sa daj trochu dokopy a začni pracovať.
Ďalšie vhodné aktivity: čítať motivačné knihy, stačia aj tie z knižnice; učiť sa jazyk; stále cvičiť a udržiavať/zlepšovať si kondičku; vybrať si akým voľnočasovým aktivitám sa chceš venovať - tanec, kone, štrikovanie, spev, kreslenie, písanie príbehov, joga, turistika, plávanie, opaľovanie na nudapláži.. popri aktivitách si nájdeš pár priateľov, nakopne ťa to.
Ak ti je zle, vyrev sa, ale zas revať 5 dní v týždni ťa zahrabe len hlbšie do problémov. Začni si písať denník, na poslednú stranu si napíš 10 malých vecí/zážitkov ktoré chceš mať alebo zažiť, ktoré by ťa potešili (napríklad prežiť tento Silvester s priateľmi a skvele sa baviť; kúpiť si také a také topánky, hodinky, náušnice; poznávací 4 dňový zájazd do Štokholmu a pod.) a zabudni na to. Venuj sa práci, možno priateľovi a tomu čo ťa aspoň trochu baví.
Snáď si z tohto vybereš aspoň pár vecí a pohneš sa. Veľa zdaru, držím päste.

PS: Mimochodom, ja mám 40 a nič som nedokázala, nie si jediná :) A ani nič dokazovať nejdem.

A prestaň myslieť na to, že si nič nedokázala. Nie sme tu nato, aby sme niečo dokázali. Dôležite je len jedno, aby sa s nami ľudia cítili dobre. Len na tom zaleží. Nechci mať za každú cenu priateľa ani sa vydavať, zameraj sa na to, aby si si našla prácu, ak žiješ niekde, kde nie sú možnosti, hľadaj v inom meste. Slaba si preto, lebo máš negatívne myšlienky.

Predpokladám, že bývaš s rodičmi. Nehadaj sa s nimi, nechaj si nech si hovoria, čo chcú a ešte im povedz, že majú pravdu a že aj ty by si sa cítila lepšie keby si mala prácu. Buď pokorná a pomáhaj im doma maximálne, snaž sa byť doma užitočná. Neprestavaj veriť, že si nájdeš prácu a zober akukoľvek, čo môžeš robiť a čo sa ti páči, aj keď to nezodpovedá tvojmu vzdelaniu. S priateľom chodte medzi ľudí, do prírody, športujte.

1. ak s priateom nie ste stastna - skuste porozmyslat/porozpravat sa s nim preco, ak je to neriesitelne treba sa rozist
2. pracu si hladate alebo "hladate"?
3. zacnite behat - endorfiny robia zazraky. pri behu si vycistite hlavu aj na 2 dni dopredu