Ahojte..viem že trochu čudná téma..ale párkrát som na tomto fóre našla zaujímavé názory a odpovede a často mi to veľa dalo..Momentálne bojujem s takou riadnou osamelosťou..mám 25 nechal ma priateľ a už dlhý čas niekoľo rokov si neviem nájsť nového...mám zopár kamošiek ale u nich mám pocit, že sa so mnou stretnú len keď už nemajú s kým..a často sa správajú tak že ma to zraní...napr. dve sa dohodnú že idú na ples mne nepovedia...alebo takéto veci podobné...veľmi citlivo to prežívam....teraz sa chystám za prácou do nového mesta a tiež tam nikeoho veľmi nepoznám...mám tam dve kamošky s ktorými sme si boli blízke ale cítim že odkedy odišli už to naše priateľstvo ochladlo..a často mi ani neodpíšu na správy....doma počúvam, že v mojom veku sa už nedajú vybudovať hlboké priateľstvá ako keď je človek mladý a pod...Ja som na toto vždy mala nejakú smolu mala som aj priateľstvá..ale väčšinou vždy len jednu dobrú kamošku ale potom to nejako skončilo..nikdy som nemala myslím takých hlbokých priateľov a partiu ozajstnú..a vždy mi to chýbalo..chcela by som v novom meste nájsť nové priateľstvá..ale neviem či je to v mojom veku a medzi pracujúcimi ľuďmi už možné..chytá ma depka z toho že som takáto osamelá..snažím sa to nepripúšťať ale skoro každý deń si preto trochu poplačem..zdá sa mi že ma v živote už nič pekné nemôže stretnúť :/
Dajú sa nájsť v dospelosti priatelia?
Lary:presne ten typ priatelov,ktorych by som zavolala domov mi chyba.
Kamoska744 ďakujem od teraz si kamoška.
Sù ludia z ktorými sa pozdravíme max.povieme dve vety o počasí vo výťahu alebo na chodbe v práci.Potom máme možno kolegov poprìpade známych z ktorými zajdeme na kávu alebo pivo ale nepozývame ich hneď domov ku stolu .Aj keď si dobre rozumieme !Potom je kategória ľudí ktorých si pozveme aj domov ku stolu a len vyvolených do postele.....Keď sa človek sklame má tendenciu zavrieť dvere pred všetkým zlom ktoré číha vonku ,ale keď zavrieš dvere lebo sa bojíš zlého_ sù zatvorené aj pred dobrým.Platí to aj pre dušu ,že ak sa uzavrieš prestaneș sa rozvíjať.Duša ktorá sa nerozvíja akokeby zomrela.
Lary: no dobre tak nejaku cast dam aj ostatnym. Ale vela urcite nie!
ahoj, ja som na tom podobne, ak myslíš môžeme si vymeniť kontakt....
vsetko to zalezi od povahy cloveka :)
Oprava prispevku: email znie spravne razdvatri98@azet.sk
:)
Ahoj,
toto mam pocit, ako keby som pisala ja :) Tiez sa citim osamelo, preto by som rada spoznala fajn ludi, s ktorymi sa da pokecat, pripadne vybehnut von :)
Ak mas zaujem, ozvi sa mi zatial na email razdvatri0908@azet.sk, potom poslem svoj oficialny email :)
Kamoska744 Ak obetujeme niečo zo seba ludom ktorý si to podľa nás nezaslúžia bolí to.Ale , ale predstav si že niekoho ľúbiš máš to ?Keďže naozajstná láska je nezištná ,robíš pre neho niečo pretože ho ľúbiš nie aby si niečo za to dostala.či Dobre samozrejme očakávame že milovaná osoba .........atď problém nastane až vtedy keď zistíme že za vynaloženù snahu dostaneme alebo nedostaneme,čo by sme si poda nás zaslùžili.Ale ako k tomu prídu potom ľudia ktorý by si to naozaj zaslùžili ale tým že prišli až druhý alebo štvrtý v poradí tak nedostanù nič lebo zastávame odmietavý postoj.
A prečo by sa nedali nájsť priatelia aj v dospelosti? Ja osobne moju najlepšiu kamarátku som spoznala až keď som bola dospelá. Zblížili nás deti a podobne. Všetko sa dá, keď sa chce
Lary: No ved prave to,ze som vela davala a zato uz nechcem davat vela,lebo to vzdy vyslo ako zbytocne. Kolko pokusov som ja uz mala.....a nie len,co sa tohto tyka,ale aj pokusov mat vobec rada ludi,lebo ja ich neznasam. Kolko sil ma vobec stoji vidiet v niekom nieco pekne,vacsinou aj ked to vidim, tak to akosi neprezivam. Ale tu snahu nik nevidi..optimisticki extroverti sa maju super na tomto svete, ale kym vobec vidno snahu mizantropov,kym to "vacsina" vycita...tiez by sa mohlo snazit. Napr. dnes. Darmo sa naladim pozitivne nazaciatku po chvili maly poryv a uz sa veci pokazia. Ale ked sa zozaciatku veci darili,lebo som a uporne snazila,co to je platne,ked nakoniec sa to prehliadne a vidi sa len to zle??
