Ahojte..viem že trochu čudná téma..ale párkrát som na tomto fóre našla zaujímavé názory a odpovede a často mi to veľa dalo..Momentálne bojujem s takou riadnou osamelosťou..mám 25 nechal ma priateľ a už dlhý čas niekoľo rokov si neviem nájsť nového...mám zopár kamošiek ale u nich mám pocit, že sa so mnou stretnú len keď už nemajú s kým..a často sa správajú tak že ma to zraní...napr. dve sa dohodnú že idú na ples mne nepovedia...alebo takéto veci podobné...veľmi citlivo to prežívam....teraz sa chystám za prácou do nového mesta a tiež tam nikeoho veľmi nepoznám...mám tam dve kamošky s ktorými sme si boli blízke ale cítim že odkedy odišli už to naše priateľstvo ochladlo..a často mi ani neodpíšu na správy....doma počúvam, že v mojom veku sa už nedajú vybudovať hlboké priateľstvá ako keď je človek mladý a pod...Ja som na toto vždy mala nejakú smolu mala som aj priateľstvá..ale väčšinou vždy len jednu dobrú kamošku ale potom to nejako skončilo..nikdy som nemala myslím takých hlbokých priateľov a partiu ozajstnú..a vždy mi to chýbalo..chcela by som v novom meste nájsť nové priateľstvá..ale neviem či je to v mojom veku a medzi pracujúcimi ľuďmi už možné..chytá ma depka z toho že som takáto osamelá..snažím sa to nepripúšťať ale skoro každý deń si preto trochu poplačem..zdá sa mi že ma v živote už nič pekné nemôže stretnúť :/
