Mám taký blbý problém a úplne sa za to hanbím a neviem čo sa to so mnou deje. Proste závidím ostatným že majú partnerské vzťahy. Vždy keď vidím nejaký párik tak je mi smutno, závidím im a predstavujem si aké by to bolo keby som aj ja mal niekoho...
Je to so mnou blbé, hanbím sa sám pred sebou. Závidím ostatným ich šťastie :(
Ja by som tiež chcel vzťah, ale ako keď som v ťažkej životnej situácii z ktorej sa nemôžem dostať - mám málo peňazí, bývam u rodičov, nemôžem si nájsť dobrú prácu, nič mi nevychádza, a neustále sa mi zhoršuje zdravie (zrak).
A keď vidím druhých ako majú vzťahy, ako majú sex, ako majú pohodové životy, ako sú mladí, zdraví, zdatní, plní života... tak im závidím a cítim sa menej cenný, mám blbé stavy, depresie a užieram sa ... nedokážem byť šťastný aj keď sa snažím... ale to sa nedá. Som totálny looser, absolútna nula... v 22 rokoch som stále panic a nikdy som nemal babu. Som neatraktívny (nie som vôbec tlstý, ale proste nie som ten typ, ktorý by sa páčil ženám..)
Strašne ma to trápi... aj keď na vonok vyzerám celkom OK, vo vnútri mi hnije duša... neviem ako budem môcť takto ďalej pokračovať, neviem čoho budem schopný, bojím sa, že mi preskočí už úplne a siahnem si na život...
To zbytočné trápenie kvôli ničomu mi ničí celý život, nemôžem sa na nič sústrediť, nie som úspešný v práci, zarábam len minimálnu mzdu a nemôžem sa nikde pohnúť.... som zaseknutý, som sám, so zúfalý a to mi to ešte zhoršuje.. čím viac som zúfalý tým menšiu šancu mám, ale čím menšiu šancu mám, tým viac som zas zúfalý :(
Ale keby som sa aspoň vedel s tým vyrovnať a žiť v pohode aj takto... Na nejakú dobu sa mi to podarí, ale potom zase uvidím, že zas niekto má vzťah a ja sa zas začnem trápiť...