Chcem sa vás všetkých spýtať, príde vám normálne, keď má dieťa 17 rokov a rodičia pošlú za ním babku cez noc aby tu nebolo samo? Mám 17 rokov, rodičia sú skoro ani doma neni. Nikdy som neurobila nič zlé, mám dostatok rozumu. Upratujem, niekedy varím a k tomu pracujem. Cítim sa už ako dospelý človek aj keď k tomu mi chýba ešte dosť veľa, ale zatiaľ som rozumná, chodím do školy a pracujem a čo je najdôležitejšie viem sa o seba postarať. Keď som mala 16 rokov a rodičia išli niekam preč, ju poslali za mnou tiež, ale ešte som to tolerovala. Mám 17 rokov a naozaj sa mi chce z toho plakať. Cítim sa pri nich ako človek s mentálnym vekom na 5 rokov. Brat keď mal 16 chodil spávať na chaty a nikdy by za nim nikoho neposlali cez noc. Oni majú však výhovorku, že ja som dievča a čo keď sa mi niečo stane. Či sú to rodičia alebo nie mali by si uvedomiť, že už potrebujem svoj priestor. Keď je 10 hodín hneď mi už volajú nech idem domov. V dnešnej dobe deti 14 ročné chodia po koncertoch, pijú a tak ďalej. Ja som ešte na žiadnom nebola okrem minulého roka, kde som aj tak musela byť s bratom. Príde vám to normálne? Ja už neviem čo s tým mám robiť, ja sa cítim ako keby mali nado mnou stále kameru a potrebujú ma sledovať ako kojenca. Povedzte mi čo s tým mám robiť. Ja som veľmi tvrdohlavý človek a takéto veci si už nenechám. Ja len celý život čakám, kým budem mať 18, pretože zatiaľ môj život stojí o veľkom ho*ne s prepáčením. Len čakám a zatiaľ som nič úžasné nezažila iba som zavretá v izbe. Mám priateľa už rok aj 5 mesiacov a zatiaľ sa s ním moji rodičia ani len nezoznámili. Teda mamina áno a bola v pohode, ale môj otec ho stretol raz v živote a to mu len povedal dobrý deň a ani si nepodal ruku. Chcela by som mať normálnu rodinu, ktorí sa budú o mňa aj zaujímať. Môj otec urobil toho veľmi zlého, psychicky ma týral, takže ja nemám k nemu skoro žiadny vzťah. Nebýva moc ani doma a poriadne ani nevie aká som. Nepozre si ani moje vysvedčenie ani nič. Ich názor je od 18tich si môžeš robiť čo chceš. Ale mám 17 a je to len pár mesiacov do 18ky. Ale čo sa zmení človekuv hlave keď bude mať 18? Absolútne nič, podľa mňa v našej domácnosti je pekne vidieť, že aj 40 roční ľudia to nemajú v hlave v poriadku.
prísnosť rodičov
Ahoj. No podľa mňa je to tým, že si najmladšia. Na brata takí neboli. Ty si ich mladšie a asi aj najmladšie dieťa a keď nebudú buzerovat a sledovať teba tak koho že? Chcú ťa mať pod palcom ako sa mi zdá...A máš veľkú pravdu to nie je OK veľmi. Na tvojom mieste si aspoň s mamkou sadnem a porozprávam sa o tom. Vysvetli jej,že toto neustále zasahovanie do súkromia a nedostatok voľnosti ti prekáža...Že už máš 17 o chvíľu 18 tak nech si to konečne uvedomia,že už nie si malé dieťa aj keď pre nich vždy budeš. Lebo ja si myslím,že ak ťa aj po prekročení 18-ky budú stále takto obmedzovať tak sa čo najskôr to bude možné jednoducho zdekujes niekde inde bývať...Ja by som im to aj vysvetlila,lebo týmto prístupom ťa skôr stratia ako si ťa udržia pri sebe...Porozprávaj sa s nimi(aspoň mamkou)skús do toho zatiahnuť aj brata aby ťa podporil a vysvetlil,že pri ňom toto nikdy nerobili a že si už dosť veľká...
Ale ak by sa ti to podarilo, tak to nevyužívajú...Nezačni sa flakat Boh vie kde,užívať si a zanedbávať prácu a povinnosti...Lebo možno aj preto ťa držia skrátka,lebo síce si poslusna teraz tak sa boja,že sa to zmení...A tiež im na tebe záleží,lebo si určite milá a pekná baba a večer by sa ti niečo ľahko mohla stať aj keď si myslíš,že si vieš poradiť...Si ich dieťa a záleží im na tebe...Posnaž sa im to vysvetliť...Neklad si podmienky ale ani na každý argument nereaguj stiahnutým chvostom a tym,že stichnes...Stoj si za svojim,ale ak sa dá tak urob aj kompromis. :-)
Veľa šťastia. ;-)
