Dobrý večer. Píšem tu, pretože som už zúfalá a neviem čo si mám o sebe myslieť. Bojím sa, že mám schizofréniu.
Som introvert a nikdy som nemala priateľov. Chodím na strednú školu a stále som sama, takmer s nikým sa nerozprávam, lebo som strašne hanblivá. Neviem, aké to je mať priateľov. Som stále zatvorená doma, vôbec nevyjdem von. Sedím len za TV a PC a tým pádom sa mi všetky informácie a myšlienky uložia v hlave, ale s nikým si o tom nepokecám. Čudujem sa, že mi ešte nepraskla hlava.
Neviem kedy to začalo, ale všimla som si, že sa rozprávam sama so sebou. Vysvetlím ako:
1. Buď si predstavujem, že so mnou niekto je (ľudia s ktorými by som sa chcela priateliť, alebo všeliaké celebrity). Rozprávam sa akože s ním. Avšak podotýkam!!!! Viem, že so mnou nikto nie je. Neviem ako to vysvetliť.
2. Alebo si predstavujem, že ja som tým niekým. Nie som žiadna rozdvojená osobnosť, ani nič také. Nepočujem hlasy, nemám vidiny. Nič také. Ide len o to, že takto sa so sebou rozprávam vždy, LEN KEĎ SOM SAMA. O všeličom možnom, doslova (filmy, o mne, dokonca aj o tom človeku, ktorého si predstavujem). Smejem sa aj gestikulujem a tak.
Mám plnú hlavu myšlienok, názorov, ktoré mám v hlave a nevypúšťam ich. Nemám sa s kým rozprávať, tak si to asi takto vynahradzujem. Ešte jedna vec. Niekedy si uvedomujem, že sa takto rozprávam a niekedy vôbec nie v tom momente. Ale inak viem, že to všetko robím, uvedomujem si to a myslím si, mám schizofréniu.
Budem veľmi rada, ak na to napíšete svoj názor. Ďakujem.
Je to schizofrénia ?
Doty - Táto téma ma trochu desí. :D
IdontKnowMyName - K psychologičke som chodila, ale o tom som jej nehovorila. Bola som tam, lebo som mala nejaké problémy v škole. Vyriešili sa nejak samé, tak som k nej prestala chodiť. Už tam chodiť nechcem. Toto by som nedokázala povedať ani psychológovi a psychiartovi už vôbec nie. Určite by mi diagnostikoval schizu. Minule sa ma pýtal ''či ešte počujem hlasy''. Som sa zarazila, lebo som nikdy predtým nič také nepočula. A ešte povie, že som mu to hovorila. Štve ma, že si psychiarti píšu do spisu veci aké chcú, nepravdivé.
A áno, ja viem nejako vycítiť, s ktorými ľuďmi sa nemám problém baviť a s ktorými nemám. Nejako intuitívne vycítim faloš. Tak ako vravíš, musia mi ''sadnúť''.
Mesačný princ - Si vtipný, aj vieš upokojiť. Ďakujem. :)
Sevrin, hehe1, a_dr1a - Ďakujem vám. Pokúsim sa na tom nejako popracovať.
A ak ti môžem ešte poradiť, vyhľadaj psychologa, terapeuta , ak k nemu ešte nechodíš .. fakt, neboj sa toho :) Ja som bola u psychologov počas stredej aj po, a tí dosť pomôžu,navedú ťa na správnu cestu, pochopia ťa a máš sa s kým porozprávať :) Poznám pár odborníkov a rada dám na nich kontakt ak budeš chcieť, ak teda pochádzaš z okolia alebo nebude to pre teba príliš daleko.. :)
A skus nejake aktivity v živote vyskusat cvičenie, joga, ak si nerozumieš s ludmi zo školy. Je to pochopitelne , pretoze oni casto krat maju úplne iné záľuby, a niekto proste na to nie je a potom nás majú za divných.. Ale verím, že existuje na svete veľa dobrých a chápavých ľudí ktorí ťa pochopia v tom aká si, a netreba sa obmedzovať len na ludí zo školy, svet je dostatočne veľký , takže hľadaj mimo školy a určite nájdeš, to si môžeš byť istá ! Veľa šťastia !
Ahoj :) Ja to mám podobne, už som síce o niečo staršia ,ale tiež ma dlhé roky prenasleduje moja introvertná povaha . A mam dá sa povedať svoj svet , s ktorým sa hlavne rodičia nevedia zmieriť .. Tiež mám v hlave toho veľa , a ešte viac odvtedy čo som stratila jedinú kamarátku, pretože sa nedokážem rozprávať s každým , teda s väčšinou ľudí na tomto svete .. mne ľudia proste musia fakt sadnúť a musia mať podobné zmýšľanie a smerovanie , povahu .. mám rada ľudí ktorí tak trochu vytŕčajú z davu , majú v sebe niečo nezvyčajné..Vtedy mi to dáva zmysel ten vzťah a napĺňa ma to, aj ma to učí .. Neviem či si počula ale existuje niečo také, že Enneagram www.ruksak.sk , tam presne zistíš , ktorý typ osobnosti u teba prevláda a lepšie sa budeš chápať, u mna to je napríklad štvorka, /možno aj u teba/... mne dosť pomáha umenie, či už je to počúvanie hudby , kreslenie, maľovanie, písanie . alebo príroda, ktorú milujem .. Schizofrénia to určite nie je, skôr je to dar , z ktorého by si mala čo najviac vyťažiť , ak si citlivá duša a máš veľký tok myšlienok.. Treba ich dávať a vkladať do umenia , a tak možno raz vytvoríš niečo krásne ..No a vtedy prídu aj tí praví priatelia a obdivovatelia k tebe :) Takže kľud a vôbec sa nemusíš báť , si mladučká :) Ak chceš , kludne sa ozvi , na môj mail, a mozme popisat a bližšie sa spoznať: ivkai@azet.sk
Ahoj, toto nevyzera na schizofreniu, pozru tu temu www.zdravie.sk snad najdes odpoved na otazky...
Nie, toto schizofrenia nie je. Skor mas nabeh na socialnu fobiu. Odporucam ti vyuzit dake zaujmove aktivity kruzky ktore mate v skole a dokopaj sa do nich. Doslova sa k tomu prinut. Potrebujes mat socialne kontakty, komunikovat s rovesnikmi, budovat si kamaratske ai vztahy. Rozumovo emocionalne mentalne si vyspelejsia. Takze kludne by si si rozumela aj so starsimi dievcatami. Pripadne vyhladaj dake spolky kruzky kde by si zapadla
rozhodne ziadnu schizofreniu nemas, ako pise sevrin, len si ventilujes hlavu a si sama, to je problem dost.... skus na tom nejako popracovat
Nie, nie je to schizofrénia. Máš plnú hlavu myšlienok, chýba ti spoločnosť a takýmto spôsobom sa ventiluješ. Myslím, že viacerí ľudia sa správajú podobným spôsobom. Zrejme máš veľkú predstavivosť a z toho dôvodu nedokážeš myšlienky len tak nechať prúdiť z hlavy von a preto máš potrebu rozprávať sa sama so sebou. Odporučil by som si nájsť nejakú spoločnosť, aj keď v tvojom prípade to bude asi zložité - ak nemáš možnosť si niekoho nájsť v reálnom živote, nájdi si na nete kamarátov, s ktorými môžeš diskutovať.
Už len preto že si to uvedomuješ to schizofrenia nemôže byť ;)
