Dobrý večer. Píšem tu, pretože som už zúfalá a neviem čo si mám o sebe myslieť. Bojím sa, že mám schizofréniu.
Som introvert a nikdy som nemala priateľov. Chodím na strednú školu a stále som sama, takmer s nikým sa nerozprávam, lebo som strašne hanblivá. Neviem, aké to je mať priateľov. Som stále zatvorená doma, vôbec nevyjdem von. Sedím len za TV a PC a tým pádom sa mi všetky informácie a myšlienky uložia v hlave, ale s nikým si o tom nepokecám. Čudujem sa, že mi ešte nepraskla hlava.
Neviem kedy to začalo, ale všimla som si, že sa rozprávam sama so sebou. Vysvetlím ako:
1. Buď si predstavujem, že so mnou niekto je (ľudia s ktorými by som sa chcela priateliť, alebo všeliaké celebrity). Rozprávam sa akože s ním. Avšak podotýkam!!!! Viem, že so mnou nikto nie je. Neviem ako to vysvetliť.
2. Alebo si predstavujem, že ja som tým niekým. Nie som žiadna rozdvojená osobnosť, ani nič také. Nepočujem hlasy, nemám vidiny. Nič také. Ide len o to, že takto sa so sebou rozprávam vždy, LEN KEĎ SOM SAMA. O všeličom možnom, doslova (filmy, o mne, dokonca aj o tom človeku, ktorého si predstavujem). Smejem sa aj gestikulujem a tak.
Mám plnú hlavu myšlienok, názorov, ktoré mám v hlave a nevypúšťam ich. Nemám sa s kým rozprávať, tak si to asi takto vynahradzujem. Ešte jedna vec. Niekedy si uvedomujem, že sa takto rozprávam a niekedy vôbec nie v tom momente. Ale inak viem, že to všetko robím, uvedomujem si to a myslím si, mám schizofréniu.
Budem veľmi rada, ak na to napíšete svoj názor. Ďakujem.
Je to schizofrénia ?
Ipsik - schizofrenia patri medzi psychozy takze pises nezmysel. Zmysel by to davalo keby si napisal ze ma ine psychoticke ochorenie. Ale podla toho opisu nic take nema. Naozaj si len ventiluje osamelost. Ale este jedna vec tu nebola spominana. Nemusi to byt priamo o osamelosti. Moze sa takto oddavat svojmu bohatemu imaginarnemu svetu. Je to take denne snenie. Introverti to robievaju. My mame bohaty vnutorny svet a casto si s nim vystacime. A je aj bezpecnejsi nez ten realny okolo. Ja to mam tiez a od utleho detstva. Co si spominam tak niekedy od prveho stupna na zakladnej. Aj ma vtedy ucitelka poslala detskemu psychologovi a on mojej mame povedal ze nech pride radsej ta ucitelka. Povedal akurat ze som na svoj vek velmi vnimavy.
Princ - introverti sice mozu mat radi ludi ale nepotrebuju tolko socialnej interakcie takze inymi slovami tu spolocnost. Cize nie su mizantropy a nemusia byt ani nejaki hanblivci ale urcite nie su taki napichani zo socializovania sa ako extroverti.
Áno, som osamelá, ale myslím si že tá samomluva nie je v poriadku. Z pohľadu iných ľudí to vyzerá tak, ako by tí trpiaci samomluvou mali schizu alebo na ňu mali nábeh. Aj ja keď vidím takého človeka, je mi hrozne nepríjemne a myslím na seba, že to mám aj ja a prepadne ma panika a strach.
Skúsila som s tou samomluvou prestať, no veľmi to nešlo. Mala som nutkanie robiť to.
Neviem čo robiť. Dúfam, že to zmizne keď sa osamostatním a budem v spoločnosti.
Hoci nemám vidiny, hlasy a uvedomujem si to, ale neviem si pomôcť. Myslím len na to najhoršie.
Ako by si písala o mne. Robím presne to isté. Asi to bude následok toho, že sme osamelí.
Skôr to môže byť psychóza ako schizofrénia. Každopádne by si nemala čakať a mala by si vyhľadať odbornú pomoc.
Toto určite nie je schizofrénia. Aj ja sa tak občas prihováram k niekomu, kto vlastne pri mne nie je :D Ako to tu niekto písal, aj ja sa len potrebujem vyventilovať z tých myšlienok a asi aj ty.
Introvert ale nemusíš byť preto, pretože nemáš priateľov. Podľa mňa si extrovert, len si hanblivá a tak sa rozprávaš s "duchmi". Pre o objasnenie, pretože veľa ľudí to poriadne nevie, introvert je človek, ktorý nemá rád spoločnosť a extrovert naopak.
Nie je to schizofrénia. Tú si človek neuvedomuje. Je to zo samoty.
Nie je to schiza, klidek :)
