Vzdy som tvrdila, ze nech si moj syn dovedie domov dievca, nech aj je
to ciganocka, len nech su obaja stastni. Ja sa nestaram a ani nikdy nebudem.
Moj syn si priviedol dievca, ktore mimochodom u nas od prveho dna spava
a robi tak 4 krat do tyzdna je jedno nevyzrete drze egoisticke nevychovane
apodla mna aj psychicky narusene manipulatorske stvorenie.
Uz viem, ze som urobila chybu, nemala som ju tu nechat spavat a ani
nekontrolovatelne jacat na cely dom, nemala som sa pozerat na to, ako
ho vydiera a depta.
Dlho som mlcala, moj sukromny domaci pokoj utrzil doslova pecku, lebo
dievca sa chichunalo, vrieskalo, hlasno telefonovalo, v jej slovniku
neexistuje slovo -prosim, iba slovo CO, 20 minutove sprchovanie a kupanie,
ziadne DAKUJEM.
Tak som jedneho dna pri jednom jacani povedala synovi, nech ju sem uz
nevodi, ze si to nezelam. Hawk.
Syn sa na mna nahneval, hoci predtym sa mi sam stazovat na nu a ze je
z nej chory na nervy. Nikdy som na nu nepovedala kriveho slova a vzdy
len vravela, ze do ich veci sa starat nikdy nebudem, ze je to na nom.
Lenze hrniec prekypel, lebo ja si doma zelam hlavne klud a nie hystericke
vrestanie akehosi decka, ktore ktosi zabudol vychovat.
Problem je, ze mi je to teraz luto. Lebo syn sa s nou zdejchol do nejakeho
podnajmu, telefon mi nezdviha, len mne sa chce brecet.
Zazil niekto nieco take? Ako to stravit?
/syna som vychovala s laskou, je to chlapec citlivy, pracovity a dobry.
ale asi sex robi svoje a urazena pycha mladej slecny ho ovplyvnuje/.
Som z toho dost aj fyzicky rozhodena, napr. krvny tlak mam na strope..