Je tu niekto, kto je tzv. "forever alone" ?
Niekto kto nikoho nikdy nemal a pravdepodobne ani mať nebude?
Rozhodol som sa, že pôjdem touto cestou, že sa proste nebudem zaoberať vzťahmi. Dosť dlho som nad tým rozmýšľal. Som mladý, mám celý život pred sebou. Konkrétne mám 21 rokov a nikdy som nikoho nemal a rozhodol som sa že ani mať nechcem. Vzdávam to. Kapitulujem.
Nemám na to nervy, už ma to fakt nebaví, stále sa trápiť kvôli niečomu kvôli čomu nemá zmysel sa trápiť. Byť sám má obrovské výhody, je ich viac ako byť s niekým - viac času pre seba, viac času na koníčky, na prácu, na spánok, proste na všetko, viac peňazí pre seba, viac možností ako sa kariérne uplatniť, keďže sa človek môže oveľa viac venovať práci a rozvoju.
Okrem toho, vzťahy sú väčšinou len trápenie. Neustála neistota, hádky, podvádzanie, rozvody a podobné kraviny, koho to do pekla zaujíma... Ženám sa absolútne nedá veriť, podvedú vás pri prvej príležitosti a ešte budú hádzať vinu na vás [facepalm].
Nemusím nič zažiť aby som pochopil ako to naozaj funguje. A to som žiaľbohu pochopil. Také prípady, kde to dvom naozaj krásne funguje celý život sú ojedinelé, je zázrak stretnúť taký pár, kde sú dvaja spolu 50 rokov a stále sa ľúbia a sú si verní, ešte dožije táto generácia a za ďalších 50 rokov už taký prípad ani nenájdeme...
Tie dnešné vzťahy, to je hnus teda hlavne v západnom svete, kde morálne hodnoty padajú ako dom z kariet. Vo východnom svete si ešte ako tak ctia tradície a žijú sporiadané, životy, ale tu to nemá nádej, tu sa čo sa vzťahov týka rútime do istej záhuby. Po tom čo som na toto všetko prišiel vo mne zhasla posledná nádej.. už nie som schopný nikoho milovať, keď viem, že sa to aj tak skončí.
Toto je vlastne dôvod prečo som sa rozhodol nikdy nemať vzťah, aj keď mi bude chýbať ten sex, ale to sa dá vyriešiť určitými webovými stránkami, tých je dnes toľko že by som sa ani nedivil keby som tam našiel nejakú moju známu...
Snažím sa žiť naplno, radovať sa zo života, aj keď niekedy je to ťažké, ale ja to zvládnem. Drží ma nad vodou ten úžasný pocit slobody, ktorého sa nechcem vzdať.
A ešte by som chcel vyjadriť súcit všetkým, ktorí zažili manželstvo a následný rozvod. Musí to byť pre vás hrozné, obzvlášť ak máte deti a musíte sa majetkovo vysporadúvať, ja by som to asi nezvládol.
Musí to byť super pocit mať partnera/ku ale tá chvíľka vzrušenia mi nestojí za to hrozné trápenie, ktoré nasleduje potom.
Niekedy si želám, aby som bol trochu hlúpejší, aby som stále nerozmýšľal, lebo takto človek príde iba na krutú pravdu, niekedy si proste želám aby som bol hlúpy jednoduchý človek, ktorý dokáže cítiť lásku a nerozmýšľať... ale to nie som a preto som sa rozhodol, že pôjdem touto cestou, lebo ja po tom všetkom čoho som svedkom jednoducho nedokážem už nikomu nikdy veriť, nedokážem odhaliť svoje pocity, chránim sa...