zoznámenie

A čo sa športov týka, tak tam nemám moc na výber. Nemám veľa peňazí, my sme chudobná rodina, takže euro je pre nás veľa, tým pádom žiadne športové kluby, ani tréningy a neviem čo, to si nemôžem dovoliť.

Venujem sa hlavne bicyklovaniu. Mám svoj bicyklík, a keď mám celý deň voľný a potrebujem si prevetrať hlavu tak si dám aj 200 km, celý som na ňom, trénujem... potom ešte cvičím cviky s vlastnou váhou..
Všetko veci, ktoré robím sám, doma si pustím svoju obľúbenú hudbu a cvičím

Mojím veľkým snom je raz sa venovať bojovému umeniu...

Postavu mám priemernú, nie som nejak extra svalnatý alebo vyšportovaný, cvičím hlavne pre zdravie, a najlepšie keď sa prebehnem na bicykli a vyvetrám si hlavu.

Takže: Mám 22 rokov, študujem, pracujem. resp. brigádujem, takže moc času na rozdávanie nemám a keďže som z chudobnej rodiny, cez voľný čas sa musím maximálne venovať práci aby som si zarobil čo najviac...
Vyskytujem sa v BA+ okolie (bližšie špecifikovať nebudem)

Kamarátov v pravom zmysle slova som nikdy nemal. Na základnej škole som bol šikanovaný, bol som všetkým na smiech - bol som najlepší v matematike ale najslabší v telesnej výchove, u učiteľov som bol obľúbený, ale u detí som bol vždy tá najposlednejšia nula, do ktorej si rád každý kopol. Ešte teraz mi behá mráz po chrbte keď si na to spomeniem...

Ale to je už dávno, od tej doby sa veľa zmenilo. Som už v pohode, nenechalo na mne žiadne závažné trvalé následky.

Čo sa strednej školy týka, tam to bolo OK. Nechcem hovoriť super, ale OK, ľudia už tam boli vyspelejší a rozumnejší. Síce aj na strednej škole sa so mnou nikto nebavil ale aspoň mi nikto nerobil zle, mal som pár spolužiakov, s ktorými som sa bavil, ale iba v škole, nikdy sme neboli vonku mimo školu alebo tak, takže to boli len moji "spojenci" v škole, ale nie "kamaráti". Od konca maturity som o tých ľuďoch nič nepočul, neviem či vôbec ešte tí traja existujú.

Na vysokej škole, tam už to je iné, tam tiež nemám žiadnych kamarátov, ani sa tam s nikým nebavím, je tam nuda, nechodím na žiadne oslavy, a opíjačky ani nič podobné. Aj keď asi by som mal...

Ale proste štve ma to. Celý život som odstrkovaný, nikoho nezaujímam, baby mi píšu len keď potrebujú niečo do školy, ale inak ako keby som neexistoval...

Proste 22 rokov mám a som stále panic, nikdy som nemal babu, vzťah, nič.... A ostatné baby v mojom veku už majú väčšinou dlhodobého partnera, už si plánujú budúcnosť, už majú za sebou pár chlapov a ja s týmto všetkým budem začínať až takto neskoro...
Zatiaľ čo ostatní si užívajú a experimentujú okolo 15-17 roku života, ja som na tom takto biedne že až teraz budem začínať...

Na začiatok by mi ani nevadil známosti na jednu noc, kľudne sa vyspím aj 3 babami za 1 týždeň, nech sa trošku vybúrim... v budúcnosti by som aj chcel nejaký vzťah, aj keď viem, že prvá láska na 99% nevyjde, ale čo už, tak to býva... ale štve ma proste to, že ľudia okolo mňa si týmto prešli tak skoro a teraz už sú zrelí na vážne veci a ja iba začínam orientovať.

A že mám čas? Nemám. Takto keď si to budem hovoriť a upokojovať sa tak sa jedno ráno prebudím a zistím, že už mám po 30ke a potom čo?

Ako ste sa vy zoznámili so svojim partnerom? Ako to mám spraviť aby to nevyzeralo silene a aby nebolo hneď jasné o čo mi ide?

Čau, tak trochu sa v tebe vidím. Koľko máš cca rokov? Tipujem ti ~23.
noo určite je fajn už len to že nad tým rozmýšľaš a snažíš sa nejak pohnúť z miesta. Treba len na to stále myslieť a určiť si nejaké --konkrétne-- kroky ktorými sa posunieš dopredu. Pokúsil si sa už nadviazať nejaký kontakt s niekým?
Čo sa týka príčiny tak si domýšľam že je za tým ako si naznačil nižšie sebavedomie, špecifická povaha, jednoducho spôsob ako si vyrástol. ale to nie je nič s čím by sa nedalo vysporiadať. Aaa píšeš že nemáš moc času chodiť von - kvôli čomu? Čo robíš, akú máš prac. dobu a čo robíš po nej?

Hovoríš že nemáš žiadnych známych ani kamošov. Ale mal si niekedy, či? Na strednej na výške, v robote? Ak hej tak mal si niekedy takých tých lepších kamošov(kamošiek)? Ak nie, prečo zdali sa ti nesypmatickí/nezaujímaví?

V práci sa s kolegami bavíš? Ak sa venujú nejakému športu tak môžeš skúsiť sa k nim pridať, minimálne by to bolo dobré pre tvoje zdravie :D Alebo navrhni ty nejakú aktivitu. Žiadna ta nebaví? No a čo :D, hecni sa a skús niečo, možno ťa to začne baviť a keď nie skúsiš niečo iné. Len si nič nesmieš robiť z neúspešných pokusov.
Inak dosť škoda že už pokec nie je tak populárny. Aj keď tam bolo slušne povedané veľa "pliev", dali sa tam svojho času nájsť fajn známosti. Keďže si tam bol pod nejakým nickom tak si nemal zábrany písať hocikomu o hocičom. Dnes na FB asi ťažko napíšeš neznámej babe..
A hej, do podnikov môžeš ísť aj sám, nie je to až tak divné. Jeden kamarát občas chodí sám a zatiaľ nikto na neho prstom neukazoval..
Sorry že som ti dal možno viac otázok ako odpovedí, ale pls odpíš na každú pokiaľ ti to teda nerobí problém. Fakt ma zaujímajú odpovede a diskusia ti len prospeje.

Ipsik) a cital si okrem hlavneho prispevku aj ten jeho dodatok?? Takze v kniznici tazko najde co hlada....znamost len na jednu noc, pise ze nepotrebuje lasku ani vztah, len chce nieco konecne zazit
Inak tym dodatkom to riadne pos))

Choď trebárs do knižnice, podľa toho, akú babu budeš chcieť, tak si vyber oddelenie (poradí ti pani za priehradkou). Trebárs ekonómku (neradím), hudobníčku, lingvistku a tak ďalej. Ale musíš mať trpezlivosť, možno tam presedíš hodiny čakaním, ale raz sa dočkáš.

A kľudne by mi ani nevadilo "zoznámiť sa" len na jednu noc... nepotrebujem ani tú lásku ani vzťah, ale chcel by som už konečne aj ja niečo zažiť.... ale ako, ísť sám niekde na diskotéku? to je moc blbé :/