S priateľom spolu nie sme ešte ani rok, všetko je super, ľúbime sa. Chcela by som však rady od párov ktoré sú spolu už dlhšie, čo robiť aby vzťah aj naďalej fungoval ako doteraz, aby ma priateľ stále rovnako ľúbil. Mám na mysli napr. nejaké drobnosti ktoré robíte pre partnerov.
Tiež ma zaujíma ako sa váš vzťah vyvíjal, ako často ste sa stretávali, kedy ste napr. začali spolu bývať, koľko ste mali rokov. My od seba bývame asi 25km a stretávame sa cez víkendy. Ja by som s priateľom trávila rada viac času, možno by som už chcela riešiť aj spoločné bývanie ale priateľ sa akosi k ničomu nemá. Okrem toho býva u rodičov, majú len jeho tak počítajú s tým že tam ostane čo si ja veľmi neviem predstaviť. Jeho rodičov mám rada ale vždy som chcela niečo vlastné.
Aby vzťah napredoval
a ani tri vztahy ta nenaucili, mila Romanita, ze "vstah" sa pise so z....
Samá teória tak ja ti dám odpovede z praxe :)
Co sa týka dlhodobých vstahov tak som mala tri, každý trval približne 4 roky a posledný stále trvá. Neviem ako ste starý tak ti spravím taký prierez :) S prvým priatelom sme sa poznali ešte na škole, tiež sme bývali 25-30 km od seba a okrem času v škole sme spolu trávili iba víkendy. Po škole sme obaja začali pracovať ja na smeny on klasicky od rána do šiestej takže toho času bolo menej. Presne tak, je to o maličkostiach a o tom chcení s tým druhým byť. Autá sme nemali, cestovali sme za sebou vlakom alebo autobusom. Prišiel za mnou do práce keď som mala pauzu, išli sme na obed, alebo len tak sa prejsť. Keď som mala volno ja, prišla som ja za ním hoci len na čas čo venčil psa, ked sme mali volno obaja buď sme šli na výlet alebo stiahol filmy a preležali sme deň v posteli. Žiadne výčitky na žiadnej strane typu "ja som došla včera, dnes dojdi ty" Celú dobu sme boli v telefonickom kontakte, smsky na dobré ráno na dobrú noc, hodinový telefonát medzi tým hoci nebolo o čom, jasné že sme plánovali dalšiu budúcnosť a všetko, ale myslím že to skončilo kôli tomu akí sme boli mladí....ten prechod zo školského života do pracovného, moji rodičia mali velké dlhy a musela som pracovať usilovnejšie, budovanie vstahu pre mna zostalo až druhoradé, chcel to inak, tak som mu to vysvetlila aké mám priority aktualne a on to pochopil. Dodnes sme kamaráti.
Druhý vstah - najprv sme žili oddelene. Zasa 25 km od seba. Priatel býval iba s otcom a ja s našimi, keďže už som zarábala a dokázala som si z toho odložiť, kúpila som si staručké ojazdené auto, naozaj iba také čo išlo a to bolo všetko :D chodila som za ním autom a zasa iba maličkosti, niekedy ma potešilo to že mi natankoval aby som mohla za ním chodiť. Keď už som tam bola tak často navrhol aby som sa tam nastahovala, predsa aj do prace by som to mala blízko. Nastahovala som sa asi po polroku čo sme spolu boli. Na víkendy sme chodili ku našim na dom. Bývanie s jeho otcom bolo velmi tažké. Bol velký nervák. Bývali sme takto spolu 2 roky. Nič sme nemali takže sme zasa zili z maličkostí. On mi vecer pomasíroval nohy ja jemu chrbát, on vypral ja som navarila. Išli sme von, raz zaplatil on, raz zasa ja. Po tych dvoch rokoch si do bytu nastahoval aj kamaráta, vraj na chvilku kym si nájde niečo iné, ale ani po pol roku si nenašiel a začal ma povedzme že obtažovať. Plieskať po zadku, mať hlúpe narážky tak som priatelovi povedala že buď sa odstahuje on alebo my. Začala som hladať byt kam by sme išli do podnájmu aj kôli jeho otcovi. Bola som unavená z toho robiť všetkým trom maminu. Tuto to zlyhalo najmä koli tomu že priatel sa k ničomu nemal. Nepomáhal nájsť riešenie situácie. Zasa som to skončila, vysvetlila prečo ako za čo. Zasa sme ostali kamaráti :D
Tretí vstah - zasa daleko od seba. Tento raz asi 80 km, obaja sme mali autá takže striedačka. Keď už nás to prestalo baviť, asi 4 mesiace, hybaj do podnájmu. Ak ste dvaja, zarábate a chcete byt spolu nie je to také tažké utiahnuť. Samozrejme moji rodicia by tiež chceli aby som bola doma, ale ja som vždy chcela vlastnú domácnosť, sama variť, sama upratovať, starať sa o muža, tak som na tom pracovala. Zasa maličkosti, mna najviac poteší ked mi priatel pochváli halušky na večeru, škrabká vo vlasoch keď zaspávam, jeho keď mu spravím manikúru, dám masku na tvár, celkovo sa o neho starám :) všetky dôležité rozhodnutia riešime spolu, keď niekedy už je velký stres, sadneme si, otvoríme flašu vína a bavíme sa do rána čo s naším životom. Všetko si vydiskutujeme, ako to chce on ako ja, dohodneme sa na kompromise a riešime to. Treba chcieť. Niečo sme si ušetrili, vzali hypotéku a už nám stojí základová doska domu na našom pozemku :) jasné že sa niekedy vieme dokrvi pohádať, že to nie je jednoduché, ale ak ste ochotní sa vypočuť a budovať spolu všetko sa dá. Vstah nikdy nie je ideálny ak nie ste ochotní robiť kompromisy.
Treba dodať, že všetko riešim bez kriku, bez negatívnych myšlienok, nič si nenechávam pre seba a vždy všetko partnerovi poviem. Keď ma prepadne depresia, unava, starosti hneď je to na mne vidieť a chvalabohu momentalne mám pri sebe muža, ktorý nemávne rukou že mám svoje dni, ale pomôže ako môže. Tiež asi záleží na tom ako je clovek vyspelý. Potulká, uteší, vezme ma na víkend mimo mesta. Keď ma on toho moc, dám mu svätý pokoj, čas pre seba, nepytam sa, nerobím dusno, spravím mu domáci wellness, okupem ho, spravím manikuru pedikuru, zapnem mu dobrý film, k tomu obložený tanierik s vecami čo má rád a sám sa rozhovorí čo ho trápi. Starame sa o pohodlie toho druhého, preto to asi tak funguje.
Dalšia vec je, že ten, ktorý s tebou nemá zostať, toho jednoducho neudržíš nijako....
Možno že aj mne sa toto pokazí, že sa nám rozídu názory, život ide predsa dalej, nejako sa už dohodneme ;)
Anhuria
ďakujem ti za za ponuku pomôcť mi cez mail, ale radšej nie ďakujem
princ
páči sa mi to čo si napísal, súhlasím so všetkým :)
Anthuria
neviem, či si mám ešte lepšie sadnúť na stoličku, alebo čo?
V otazke byvania Ti poradit neviem. Ak chces byvat u jeho rodicov, bude to samozrejme lacnejsie, ale chce to od Treba aj iste ustupky, pokoru a tak. Neviem, ci chapes, co myslim. Mozem Ti poradit, ak napises mail.
Vztaj musis neustale pestovat. Ak uz mate medzi sebou doverny vztah, tak zostan uprimna. Samozrejme, ze ani to nezarucuje uspech. Partner Ta moze zacak klamat aj po 10 rokoch. Za seba urob, co mozes, aspon budes mat cisty stit. A mozno nakoniec ziadne rady nebudu potrebne. Tak nech Vam to vyjde.
V otazke byvania Ti poradit neviem. Ak chces byvat u jeho rodicov, bude to samozrejme lacnejsie, ale chce to od Treba aj iste ustupky, pokoru a tak. Neviem, ci chapes, co myslim. Mozem Ti poradit, ak napises mail.
Vztaj musis neustale pestovat. Ak uz mate medzi sebou doverny vztah, tak zostan uprimna. Samozrejme, ze ani to nezarucuje uspech. Partner Ta moze zacak klamat aj po 10 rokoch. Za seba urob, co mozes, aspon budes mat cisty stit. A mozno nakoniec ziadne rady nebudu potrebne. Tak nech Vam to vyjde.
Aby vzťah napredoval? To je to isté, ako by si sa pýtala aký nábytok si máš kúpiť, ako vymaľovať alebo ako sexovať s partnerom. Je to všetko kombinácia drobností, ale ani tie ti nezaručia, že vzťah vydrží. Spoločné záujmy, spoločne strávený čas, dostaok voľného času, dostatok financií, fungujúca intímna oblasť... Sú 4 základné oblasti. Ak jedna stagnuje, tak sa to ešte dá opraviť, no ak nefunguje viac, tak neviem...Je to spoločný pohľad, na rodinu (spolužitie, dieťa, rodičia, bývanie), na trávenie voľného času ( spoločne, podobné záujmy), otázka financií (spoločný účet, vyhliadky do budúcnosti) a intímna oblasť.
Tiež veľmi veľa záleží od detailov, ale tie sú v každom vzťahu iné a nedajú sa zovšeobecňovať.
Vieš, zadĺžiť sa banke na celý život je dosť...neviem nelogické, ale zase bývať so svokrovcami nie je tiež terno. A tu je ten prvý problém. Ani spoločné trávenie času nefunguje a ani otázka bývania zatiaľ nie. Ak to nevyriešite, tak váš vzťah nebude podľa mňa napredovať. Ak chceš niečo vlastné, tak na to potrebuješ financie. Ak si vezmeš úver, tak to bude tvoje možno až vtedy, ke´d bude umierať.
Navrhoval by som ti rozhovor s partnerom. Ak sa nezhodnete v otázke bývania, tak choďte radšej od seba.
