Ahojte..neviem čo mám robiť, prežívam sústavné zraňovanie od mojej mamy. Niekedy ma to tak bolí, žeby som radšej zomrela. Ťahá sa to tak výrazne odkedy som odišla na vš...proste najprv mi prikazovala a zakazovala úplne všetko..aj čo si obliecť a tak...po čase a po tvrdých hádkach keď sa so mnou aj 2 alebo 3 týždne nerozprávala a povedala mi že už nie som jej dcéra a také...že tvrdo doplatím v živote..tak po rokoch trochu zmiernila...ale ked som doma dlhšie ako týždeň zase začína s tou kontrolou..dokonca chodí kontrolovať či si náhodou v izbe nevetrám..(je to južná izba a mne je tam hrozne teplo ked slnko nahreje veľké drevené okná) a proste ked zbadá že vetrám sa vyvrieska..Budem mať 25 ale stále počúvam aká som stará a neschopná..že som už stará dievka..a že moje kamošky si vedeli nájsť chlapcov...a že ja som tak skončila a podobne...Ja už neviem ako to mám riešiť..ked jej skúšam odporovať..trestá ma tým, že sa mi vyhráža že zle v živote dopadnem, že také deti ako ja nebudú môcť mať ani rodinua pod....alebo sa so mnou nebaví..ja sa pokúšam aj osamostatnovať lenže vždy to bolo také ťažké..zraňuje ma bývať osamote..a u nás mám aj kamošky, ostatnú rodinu zázemie...rozmýšľam odísť niekde do BA ale bojím sa toho, nikoho tam nemám, neviem či by som to zvládla..a ja mám rada náš kraj, chela by som tam mať aj chlapca alebo tam ostať..ale aj keby som si tam našla chalana..ako takto žiť? Ako jej mám stanoviť hranicu? Mám sa stále hádať a trpieť potom tým, že na mňa hnusne pozerá, trieska dverami a nebaví sa so mnou? Neviem trpím pri oboch možnostiach už neviem čo mám robiť :(
Mama ma zraňuje
Mama si vylieva zlosť na deťoch ak je na vojnovej nohe s manželom. Ak máš vlastný príjem financii tak sa dá aj odísť. V prípade, že človek musí tam z rôzných príčin zostať, treba hľadať riešenie na pokoj na fronte. Ale ak by ťa mala rada, tak by bola ku tebe mila a chápava.
oprieť sa možeš len sama o seba.. spoliehaj sa iba sama na seba...
tak povedz svojej mame nech zajde za lekárom..
pokial nechceš zle dopadnut ,..píšeš sama že ta obera o energiu... no proste maminka je žial citový upír zjavne...
proste čím skor ísť preč... ale ty si este dieťa potrebuješ dospieť ešte...
najdes si byvanie, najlepsie je uver a vlastne, teda skor prácu stabilnu,
no a popri tom kolotoči že sa sama staráš o seba ani nepomyslíš na to že nedržíš mamu za suknu... musis sa naučiť samosatnosti...
ANGEL-DEMON, keď vieš ja mám mamu strašne rada...niekedy máme dni že sa úžasne porozprávame, je mi oporou.je to mama po akej túžim...ale potom z ničoho nič v priebehu toho istého dňa začne vrieskať..a pre mňa to je nepochopiteľné..som na ňu dosť naviazaná to je pravda...neviem prečo je to tak.jednoducho ma neskutočne zraňuje a čím viac ma zraňuje tým menej mám síl odpútať sa...neviem to vysvetliť ale je to tak ! Ako keby ma to oberalo o silu!
Na druhej strane neviem prekonať strach zo samoty inde..proste ja viem, že postaviť sa na vlastné nohy nie je sranda, odísť preč..znášať problémy v práci, výdavky...všetko....
Problém je, že "vo svete" sa nemám o koho oprieť..áno uvažujem že sa pokúsim nájsť si nejakú izbu v ubytovni čo je najlacnejšie... a proste skúšať žiť iba z výplaty do výplaty..ja sa skôr bojím že psychicky neunesiem pocit zo samoty..ja strašne rada rozprávam..a teraz prídem z práce a ticho nikto nič....nedokážem to prekonať
až také strašné to asi nebude ked si si vybrala výšku pred osamostatnením sa...
ja som zvolila totiž to druhé.. až po tom čo som odtial vyslovene ušla, že ani nevedeli ze byt kupujem... postupne som si poodnasala veci...
až ked som sa osamostatnila tak mater začala chodiť ku psychiatrovi, čiže už je na liekoch... takže tak...
tá tvoja si svoje kompexy vybíja na tebe... tak ako moja mater si na mne vybijala od narodenia do 22 kym som odtial nevypadla...
absolutne suhlasim s predchadzajucim prispievatelom.
Tvoja matka si na tebe vylieva nejaký svoj problém. Takto sa milujúca mama nespráva. Dokončí školu, nájdi si prácu a odíď. Prenajmi si byt, izbu a chod preč.
Ja by som možno mame, ak s ňou nedokážeš vecne hovorit napísala list. Ako sa cítiš, co ti vadí... Možno by jej svitlo v kotrbe. Niektorí rodičia sú fakt pridrbaní, je mi ta ľúto. Si však už dospela, musíš zmeniť to co zmeniť môžeš.
vrajmatka, ja ešte študujem na výške posledný rok, kedykoľvek som mohla brigádovala som, ale nezvládla by som prácu popri výške, jednoducho nezvládla, ledvo som zvládala tú vš. Ked som eše aj brigádovala odrazilo sa to na zdraví že som mesiac strávila s chorobami..
O pár mesiacov končím a chystám sa ostamostatniť ale mám z toho neskutočný strach. Neviem si predstaviť ako budem tráviť večery a víkendy osamote kedže nemám priateľa ani žiadne kamarátky s ktorými by som mohla ísť bývať..
A ide aj o to že ešte týchto pár mesiacov som doma. Ale neviem ako situáciu riešiť, keď na mňa mama nakričí tak ma to zraní že niekoľko hodín len nemo pozerám do pc..a tečú mi slzy a chce sa mi zomrieť..kričí po mne za to ako sa obliekam a to ja nemôžem nejako ovplyvniť..proste chodím slušne normálne..ale jej sa nepáči napr. obyčajná čierna bunda čo si vezmem, alebo sveter.pritom sú to veci čo mi ona kúpila..počúvam aká som škaredá a stará a že nech sa nečudujem že ma nik nechce...ako mám spôsobiť aby ma to nebolelo..ako mám byť hned po takom hodinovom kriku ok? vtedy už nedokážem spraviť ani nič do školy proste len niekoľko hodín mlčky sedím a pozerám trápne videá na youtube..lebo neviem prekonať tú bolesť...
mas 25, tak sa odstahuj. Na co este cakas? je najvyssi cas. No a co,ze v BA nikoho nepoznas? Spoznas.
teba zranuje všetko
"zraňuje ma matka.."
"zraňuje ma byvať osamote.."
tak sa to nauč! si dospelá , máš 25 ! si zavisla na matke ktora ta vraj zranuje.. si nesebestačne decko,...
ja som už v tvojom veku mala odpracovaných 6 rokov a vlastný byt... takže tak... a "nezraňuje" ma nikto..mám pokoj...
